Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nedávno upozornila na skupinu baktérií, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre zdravie ľudí na celom svete.
Nejde pritom o exotické patogény známe len z vedeckých laboratórií – väčšina z nich sa bežne vyskytuje v prostredí okolo nás. Mnohé spôsobujú každodenné infekcie, ktoré sa však v určitých situáciách môžu zvrhnúť na život ohrozujúce stavy. WHO ich preto označila za najnebezpečnejšie z pohľadu ľudského zdravia a vyzýva na opatrnosť, prevenciu a správne zaobchádzanie s antibiotikami. Informuje Zoznam.sk.
Medzi najrizikovejšie patria baktérie z rodu Escherichia, Salmonella, Listeria, Clostridium, Staphylococcus a Enterococcus. Vynikajú schopnosťou rýchleho šírenia, tvorbou toxínov a odolnosťou voči antibiotikám.
Práve táto trojkombinácia z nich robí hrozbu, ktorá sa týka každého z nás – najmä však detí, seniorov, tehotných žien a ľudí so zníženou imunitou.
Escherichia coli – keď dobrá baktéria zmení svoj tvár
Za normálnych okolností je E. coli súčasťou nášho tráviaceho systému a hrá v ňom užitočnú rolu. Niektoré jej kmene sa však menia na agresívnych útočníkov. Patogénne varianty, ako O157:H7 alebo tzv. STEC, dokážu spôsobiť vážne hnačky, poruchy obličiek, zápal mozgových blán a dokonca aj sepsu. Ich zdrojom bývajú kontaminované potraviny – predovšetkým mäso, zelenina, nepasterizované mlieko či voda.
Salmonella, Shigella, Klebsiella – baktérie z rodiny Enterobacteriaceae
Tieto mikróby sú často príčinou črevných infekcií, zápalov močových ciest či pôrodníckych komplikácií.
Nebezpečné sú aj tým, že si vybudovali odolnosť voči niektorým druhom antibiotík, čím sťažujú liečbu.
Najznámejšia z nich – salmonela – každoročne spôsobuje milióny prípadov potravinových otráv.
Enterococcus faecium – tichý zabijak z čriev
Za normálnych okolností sa Enterococcus nachádza v črevách bez problémov. Problém nastáva, keď sa premnoží alebo keď imunitný systém človeka zlyhá. Vtedy sa z neškodného spolubývajúceho stáva hrozba – spôsobuje sepsy, zápaly srdca, mozgových blán, močových ciest aj vnútorné abscesy. Jeho rezistencia na antibiotiká (najmä vo forme VRE) predstavuje rastúci problém nemocničného prostredia.
Staphylococcus aureus a obávaný MRSA
Zlatožltý stafylokok je jednou z najčastejších príčin kožných infekcií. Môže však preniknúť hlbšie do tela a vyvolať zápal pľúc, infekcie krvi, meningitídu alebo dokonca toxický šok. Obzvlášť obávaný je jeho rezistentný variant MRSA, ktorý je odolný voči bežným antibiotikám a šíri sa najmä v nemocniciach.
Listeria monocytogenes – hrozba pre tehotné aj novorodencov
Listeria má schopnosť prežiť aj v chladničkových teplotách, čo z nej robí zákerného nepriateľa skrytého v mliečnych výrobkoch, údeninách či nepasterizovaných potravinách.
Ohrozuje najmä tehotné ženy, ktorým môže spôsobiť potrat, a novorodencov, u ktorých vyvoláva zápaly mozgu a sepsy.
Clostridium perfringens a C. botulinum – smrteľný toxín z kuchyne
Clostridium perfringens býva častým vinníkom potravinových otráv spôsobených nedostatočne uvareným mäsom. Jeho toxíny vyvolávajú silné hnačky a bolesti brucha. Jeho príbuzný, C. botulinum, produkuje jeden z najsilnejších známych toxínov – botulotoxín.
Ten spôsobuje paralýzu dýchacích svalov a bez rýchlej liečby môže mať fatálne následky.
Clostridioides difficile – nežiadaný dôsledok antibiotík
Táto baktéria sa často premnoží po liečbe antibiotikami, keď sú „dobré“ črevné baktérie oslabené. Výsledkom sú ťažké hnačky, zápal hrubého čreva a opakované recidívy. Problém sa týka najmä hospitalizovaných pacientov, kde C. difficile zvyšuje riziko komplikácií.
Prevencia je základ
Základnou ochranou proti týmto neviditeľným nepriateľom je dôsledná hygiena – predovšetkým umývanie rúk, čistenie kuchynských plôch a oddelenie surových a hotových potravín.
Nezanedbateľná je aj správna tepelná úprava jedla a bezpečné skladovanie mäsa a mliečnych výrobkov. Rizikové skupiny obyvateľstva by sa mali vyhýbať nepasterizovanému mlieku, surovému mäsu či výrobkom z neoverených zdrojov.
Rovnako dôležitá je aj zodpovedná antibiotická liečba. Nerešpektovanie odporúčaní lekára vedie k rozvoju antibiotickej rezistencie, ktorá môže z bežnej infekcie urobiť boj o život. Zdravotníci preto volajú po opatrnosti, odbornej liečbe a zvyšovaní povedomia o baktériách, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, no dokážu udrieť s desivou silou.
