Európska komisia vyjadrila kritiku voči Slovensku v niekoľkých bodoch, v ktorých sme ako krajina urobili len malý pokrok na základe odporúčaní.
Európska komisia (EK) vo výročnej správe o stave právneho štátu vydanej v utorok skonštatovala, že Slovensko urobilo príliš malý pokrok pri plnení odporúčaní, ktoré mu predložila v rámci vlaňajšej správy. Slovensku najnovšie vydala sedem odporúčaní.
Odporúčania Európskej komisie
Slovensko má okrem iného zaviesť dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní predovšetkým sudcami nevolených členov Súdnej rady a zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokých miestach.
V tejto súvislosti sa odporúča aj obmedziť využívanie právomoci generálneho prokurátora pri rušení rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov. EK rovnako vyzvala na posilnenie redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.
Podľa správy EK sme neurobili pokrok v zavádzaní záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov či zaistenie riadnej účasti verejnosti a zainteresovaných strán v procese tvorby právnych predpisov – okrem iného mala obmedziť nadmerné využívanie skráteného legislatívneho konania.
Trestná zodpovednosť voči sudcom
EK odporúča Slovensku, aby stanovila dostatočné právne poistky pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči sudcom za trestný čin ohýbania práva. Taktiež odporúča prijať návrhy na reguláciu lobingu, posilniť systém majetkových priznaní a overovania majetku a pokračovať v prebiehajúcom úsilí o reformu pravidiel o konflikte záujmov verejných činiteľov.
Právomoc generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia vyšetrovateľov či prokurátorov nižšej inštancie v kombinácii s nedávno oznámenou reorganizáciou generálnej prokuratúry (GP) podľa hodnotenia eurokomisie naďalej vyvoláva obavy. EK zároveň upozornila, že odbor závažnej kriminality na GP nemá takú úroveň samostatnosti ako zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
V súvislosti s odporúčaním týkajúcim sa prípadov korupcie EK okrem iného uviedla, že prerozdelenie bývalých prokurátorov ÚŠP na iné úlohy, než je korupcia, predstavuje riziko, že v praxi dôjde k prieťahom v trestnom konaní týkajúcom sa zložitých prípadov, a to v situácii, keď je tento proces už vo všeobecnosti zdĺhavý.
Používanie paragrafu 363
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR má výhrady voči niektorým častiam správy o stave právneho štátu. Hodnotenia podľa rezortu nezohľadňujú situáciu na Slovensku objektívne. Výhrady má aj k metodológii prípravy správy.
Napríklad pri odporúčaní stíhať prípady korupcie na vysokých miestach MS reagovalo, že správa nesprávne vyhodnocuje informácie a zdroje a viaceré kritické tvrdenia často ničím nepodkladá.
Rezort napríklad reagoval na negatívne hodnotenie EK k ukončeniu trestných stíhaní prípadov korupcie. „V tejto súvislosti uvádzame Generálnou prokuratúrou SR poskytnuté informácie o ukončených trestných stíhaniach osôb pre trestné činy korupcie. Z uvedeného vyplýva nárast stíhaní a obžalôb v oblasti korupcie. V roku 2022 bolo 168 stíhaných osôb z toho 83 obžalovaných, v roku 2023 bolo 160 stíhaných osôb z toho 76 obžalovaných a v roku 2024 bolo 240 stíhaných osôb z toho 136 obžalovaných,“ uviedol Dalibor Skladan z tlačového oddelenia MS.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
