V Európe – vrátane Slovenska – sa šíri parazit, ktorý sa dokáže usadiť v ľudskom tele až na 15 rokov bez akýchkoľvek príznakov. Až keď je neskoro, naplno sa prejaví jeho deštruktívna sila – ničí pečeň, napodobňuje rakovinu a môže sa rozšíriť aj do mozgu či pľúc. Hovoríme o alveolárnej echinokokóze, zákernej infekcii, ktorú spôsobuje tzv. líščia pásomnica.
Tento parazit, známy pod menom Echinococcus multilocularis, je čoraz väčším problémom v celej Európe. Šíri sa najmä výkalmi líšok, ale aj domácich zvierat ako psy a mačky. Stačí neumyť lesné jahody, kontaminovanú zeleninu či prísť do kontaktu so zeminou, kde sa nachádzali vajíčka parazita, a nákaza je hotová, informuje portál Pravda.
Roky bez príznakov, no škody sú obrovské
Najväčším nebezpečenstvom tejto infekcie je, že ju roky necítite. Larvy preniknú z čriev do pečene, kde sa začnú množiť vo forme cýst. Tie pripomínajú zhubný nádor a môžu metastázovať. Prvé príznaky – ako bolesti brucha, úbytok hmotnosti, únava či žltačka – prichádzajú až v pokročilých štádiách. V tom čase už môže byť pečeň vážne poškodená. Bez liečby vedie choroba k smrti vo viac ako 90 % prípadov do 10 až 20 rokov. A ani liečba nie je jednoduchá – často zahŕňa komplikovanú operáciu a celoživotnú chemoterapiu.
Záchyt tejto choroby je extrémne náročný. Echinokokóza môže na zobrazovacích prístrojoch vyzerať ako rakovina pečene. Na potvrdenie sú potrebné drahé a dostupnosťou obmedzené testy – od sérologických metód (ELISA, imunoblot) až po CT a MRI vyšetrenia. Aj pri stanovení diagnózy pacienti čelí ťažkej realite: operácia je často jedinou šancou, ale nezaručuje vyliečenie. Zvyšok života potom zväčša sprevádza chemoterapia s vedľajšími účinkami.
V západných krajinách ide o nákladnú záležitosť – siahajúcu do desaťtisícov eur. V chudobnejších oblastiach je liečba takmer nedostupná, čo znižuje šance na prežitie. A keď sa parazit rozšíri do iných orgánov, šanca na úspešný zásah dramaticky klesá.
Prudký nárast v Európe – prípadov bude viac
Podľa rozsiahlej štúdie publikovanej v prestížnom časopise The Lancet Infectious Diseases bolo v rokoch 1997 až 2023 zaznamenaných vyše 4 200 prípadov, no odborníci tvrdia, že skutočný výskyt je niekoľkonásobne vyšší – choroba sa totiž často nerozpozná alebo diagnostikuje neskoro. Výskyt najviac stúpa v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku a Švajčiarsku, ale nové prípady pribúdajú aj v Poľsku, pobaltských štátoch a u nás na Slovensku.
Zarážajúce je, že aj krajiny ako Írsko či Veľká Británia, kde sa parazit predtým nevyskytoval, sú dnes ohrozené – najmä kvôli migrácii zvierat a rastúcemu pohybu ľudí. Rolu zohráva aj klimatická zmena, ktorá umožňuje šírenie líšok a hlodavcov do nových oblastí.
Podľa výskumníkov je čas konať. „Vyzývame vlády, aby zintenzívnili monitoring Echinococcus multilocularis u zvierat a ľudí v rámci konceptu One Health,“ uviedol doktor Adriano Casulli z Istituto Superiore di Sanità v Ríme, ktorý viedol celoeurópsku štúdiu.
Vývoj nových liekov viazne, preto vedci apelujú na použitie existujúcich antiparazitík určených na iné ochorenia. Do popredia sa dostávajú aj nové diagnostické techniky, no ich rozšírenie brzdí nezáujem politických elít o ochorenie, ktoré nie je masové – zatiaľ.
Európa tak čelí jasnej voľbe: buď začne konať hneď, alebo o pár rokov zaplatí vysokú cenu za svoju ľahostajnosť.
Jednoduchá prevencia, ktorá môže zachrániť život
Dobrou správou je, že infekcii sa dá relatívne ľahko vyhnúť – stačí dodržiavať základné hygienické zásady:
- Dôkladne umývať ovocie a zeleninu zo záhrady alebo lesa
- Používať rukavice pri práci s pôdou v rizikových oblastiach
- Odčervovať domácich miláčikov, najmä po pobyte v prírode
- Vyhýbať sa kontaktu s výkalmi divokých zvierat
Kľúčovým opatrením je aj monitoring populácie líšok a hlodavcov – práve oni sú hlavným rezervoárom parazita. Napríklad vo Švajčiarsku vedci zaznamenali, že prudký nárast počtu líšok medzi rokmi 1980 až 1995 spôsobil oneskorený, no výrazný výskyt ľudských prípadov o 10 až 15 rokov neskôr.
