Izrael väčšinu svojich vojenských operácií či zásahov tajných služieb pomenúva. Vojenskú operáciu, ktorá sa začala 13. júna, spustila rozsiahle údery na Irán a cieľom boli jeho jadrové zariadenia a infraštruktúra balistických rakiet, operáciu nazvali „Prebudenie leva“. Ďalšou operáciou bola likvidácia iránskych vojenských predstaviteľov a špičkových jadrových vedcov. Izraelská tajná služba Mossad ju pomenovala Narnia.
Začiatkom tohto týždňa americký denník The Wall Street Journal odhalil, že Mossadu sa v priebehu rokov podarilo pašovať do Iránu komponenty pre drony a muníciu v kufroch, nákladných autách a prepravných kontajneroch. Súčiastky boli zmontované v Iráne a potom ukryté až do vyhlásenia útoku. Keď stíhačky smerovali k Teheránu, Natanzu a ďalším miestam, drony boli aktivované a nasadené proti raketovým základniam a systémom protivzdušnej obrany, čím sa uvoľnila cesta lietadlám vzdušných síl. Okrem toho boli do Iránu prepašované vozidlá so zbraňovými systémami. Tieto systémy vyradili z činnosti iránsku protivzdušnú obranu a poskytli izraelským lietadlám vzdušnú nadvládu a voľný postup nad Iránom.
Úspech izraelských operácií proti iránskemu jadrovému programu si však vyžadoval aj iné prepracované stratégie. Na rozdiel od minulosti to tentoraz bol Mossad, ktorý vymyslel plán, a armáda sa pustila do realizácie, píše The Times od Israel.
Nevedeli sme, či to bude fungovať
Súbežným cieľom bola likvidácia iránskych vojenských predstaviteľov a špičkových jadrových vedcov. Rýchlosť a efektivita týchto operácií údajne prekvapili aj samotných plánovačov. „Keď sme celú operáciu začali podrobne plánovať, bolo veľmi ťažké vedieť, či to bude fungovať,“ povedal podľa amerického denníka generálmajor Oded Basiuk, vedúci izraelského riaditeľstva pre vojenské operácie. Pripravovali ju viac ako rok a pol.
Izraelské spravodajské služby rozdelili iránskych jadrových vedcov do štyroch kategórií podľa priority. Na vrchole zoznamu boli tí, ktorí disponovali najrozsiahlejšími vojenskými znalosťami a ktorých nahradenie by bolo náročné. Na základe tejto klasifikácie Izrael zostavil zoznam asi 250 cieľov. Tento zoznam bol ešte raz aktualizovaný pár dní pred spustením útokov na Irán. Niektorých podľa zdrojov Mossadu zabili v spánku tajnou zbraňou, o ktorej nehovorí.
Zabíjali aj najmodernejšie technológie
Súčasťou izraelského útoku voči Iránu bola operácia likvidovať vedenie iránskych ozbrojených síl s názvom Červená svadba zo seriálu Hry o tróny. Na čele všetkých operácií stál riaditeľ Mossadu David Barnea a náčelník letectva generálmajor Tomer Bar.
Barnea v roku 2021 prevzal funkciu šéfa Mossadu. Sústredil sa na to, čo označoval za svoju „biometrickú revolúciu“, ktorá transformovala využívanie najmodernejších technológií. „Barnea radikálne zmenil Mossad,“ povedal vysoký predstaviteľ obrany pre Times of Israel. „Zmenil scenár a dosiahol nové možnosti vo využívaní technológií pre veci, ako sú inteligentné bezpečnostné kamery a rozpoznávanie tvárí. Nebolo to pre neho jednoduché. Mossad je stále konzervatívna organizácia a Barnea musel viesť mnoho vnútorných bitiek.“ Šéf Mossadu je podľa viacerých zdrojov niekto, kto robí prácu bez toho, aby sa snažil dostať na titulné stránky, takže nie je šanca, že bude poskytovať rozhovory alebo hovoriť o tajných operáciách.
Barnea si urobil meno v priamych a nepriamych konfliktoch s Iránom a jeho spojencami. Operácia Mossadu s názvom Beeper – Pípač alebo Pager v septembri 2024, pri ktorej tisíce pagerov a stovky nastražených vysielačiek vybuchli v rukách agentov Hizballáhu, ohromila svet a ukázala sa ako rozhodujúca v kampani proti teroristickej skupine podporovanej Teheránom.
Iránsky prezident unikol bombardovaniu
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján uviedol, že Izrael, ktorý v júni viedol s Iránom vojnu, sa ho pokúsil zabiť. Pezeškiján sa tak vyjadril v rozhovore s americkým novinárom zverejnenom v pondelok, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Áno, pokúsili sa o to… Ale neuspeli,“ odpovedal iránsky prezident na otázku, či si myslí, že sa ho Izrael snažil zabiť. „Neboli to Spojené štáty, kto stál za pokusom vziať mi život. Bol to Izrael… Pokúsili sa bombardovať oblasť, kde sme mali rokovanie,“ objasnil Pezeškiján.
Irán podľa neho nemá problém obnoviť jadrové rozhovory s Washingtonom za predpokladu, že medzi oboma krajinami sa obnoví dôvera. „Nevidíme žiaden problém v návrate k rokovaniam,“ konštatoval. „Ako môžeme znova veriť Spojeným štátom? Vrátili sme sa (predtým) k rokovaniam, ako potom môžeme mať istotu, že počas ďalších rokovaní opäť nedovolia izraelskému režimu zaútočiť na nás?“ pýtal sa Pezeškiján. „Americký prezident by mal vedieť, že ďalšia vojna iba prehĺbi nestabilitu na Blízkom východe a nebude v prospech ani v záujme USA,“ povedal.
Pri izraelských útokoch zahynulo viac ako 900 ľudí vrátane popredných jadrových vedcov a vojenských predstaviteľov. Iránske údery v Izraeli si podľa tamojších orgánov vyžiadali 28 obetí. Okrem Izraela počas vojny zaútočili na iránske jadrové zariadenia aj Spojené štáty. Irán pravidelne označuje cudzincov za spojencov Izraela a špiónov. Počas a po tejto vojne už popravil desiatky takto označených ľudí obesením.
