Extrémne horúčavy sa čoraz viac podpisujú pod tragické dôsledky – ticho, ale neúprosne zabíjajú. Najnovšia štúdia potvrdzuje, že klimatická zmena, ktorú spôsobuje človek, dramaticky zvyšuje teploty a zároveň aj počet obetí počas vĺn horúčav. Len nedávna vlna horúčav, ktorá zasiahla Európu, si podľa vedcov vyžiadala tisíce životov – pričom až dve tretiny týchto úmrtí by bez globálneho otepľovania nenastali.
Vedci z Imperial College London a Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny skúmali desať dní extrémnych horúčav v období od 23. júna do 2. júla v 12 európskych mestách vrátane Londýna, Paríža, Atén, Madridu a Ríma. V tomto období teploty na mnohých miestach vystúpili nad 38 °C, čo spôsobilo zatváranie turistických atrakcií, šírenie lesných požiarov a kolaps bežného života, informuje portál CNN.
Podľa štúdie bolo počas týchto desiatich dní zaznamenaných približne 2 300 nadmerných úmrtí. Vedci vypočítali, že až 1 500 z nich – teda asi 65 % – by bez klimatickej zmeny nenastalo. Vplyvom emisií zo spaľovania fosílnych palív boli teploty počas tejto vlny horúčav vyššie o 1 až 4 stupne Celzia, než by boli v prirodzenom klimatickom režime.
Najviac trpia seniori, no ohrození sú všetci
„Aj relatívne malé zvýšenie extrémnych teplôt môže viesť k dramatickému nárastu počtu úmrtí,“ uvádzajú autori štúdie. Najviac ohrozenou skupinou sú starší ľudia – až 88 % z tých, ktorí počas horúčav zomreli, mali viac ako 65 rokov. No nebezpečenstvo sa netýka len seniorov. Štúdia uvádza, že takmer 200 obetí bolo vo veku 20 až 65 rokov.
Závažnosť situácie potvrdzuje aj fakt, že v niektorých mestách bol podiel obetí priamo spôsobený klimatickou zmenou ešte vyšší – v Madride až 90 %.
Výskumníci pritom upozorňujú, že analyzovaných 12 miest predstavuje len zlomok celkovej bilancie. V skutočnosti mohol počet obetí naprieč celou Európou dosiahnuť desaťtisíce.
„Na rozdiel od búrok či požiarov vlny horúčav nezanechávajú viditeľnú spúšť. Ich dôsledky sú tiché, ale devastujúce,“ povedal Ben Clarke z Imperial College London. „Rozdiel 2 alebo 3 stupňov Celzia môže rozhodovať o tom, či človek prežije, alebo nie.“
Odborníci varujú: musíme konať rýchlo
Podľa klimatologičky Friederike Otto je nevyhnutné čo najskôr prestať spaľovať fosílne palivá a prispôsobiť mestá na extrémne počasie. „Prechod na obnoviteľné zdroje, budovanie odolnej infraštruktúry a ochrana najzraniteľnejších skupín je kľúčová,“ zdôraznila.
Štúdiu ocenili aj nezávislí vedci. Akshay Deoras z University of Reading označil použitú metodológiu za mimoriadne dôveryhodnú a dodal: „Nie je pochýb o tom, že klimatická zmena sa už teraz prejavuje ako smrteľná sila v Európe.“
Profesor klimatických vied Richard Allan z rovnakej univerzity doplnil, že v dôsledku globálneho otepľovania sa aj bežné letné teploty stávajú nebezpečnými a extrémne horúčavy bezprecedentnými. Zároveň varoval, že ide len o jednu z tvárí meniaceho sa počasia. „Zatiaľ čo jeden región horí, iný môže zápasiť s prívalovými dažďami a ničivými záplavami.“
Horúčavy ako nová norma?
Vlna horúčav, ktorá zasiahla Európu, nie je výnimkou, ale predzvesťou toho, čo môže byť čoraz bežnejšou realitou. Odborníci varujú, že bez zásadných krokov k zníženiu emisií skleníkových plynov sa podobné – a ešte extrémnejšie – výkyvy počasia budú opakovať častejšie, s čoraz tragickejšími dôsledkami.
Kľúčom nie je len zmierňovanie klimatickej zmeny, ale aj okamžitá adaptácia – investície do zelenších miest, efektívnych systémov varovania, chladenia budov či ochrany najzraniteľnejších. Lebo ako ukázala táto štúdia, každé zvýšenie teploty o jediný stupeň môže stáť tisíce ľudských životov.
