So Slovenskom to nevyzerá najlepšie. A hovoria to nielen opoziční politici, ale aj nezávislé ekonomické inštitúcie. Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej výročnej správe za rok 2024 upozorňuje na rastúce riziká, ktoré môžu ohroziť stabilitu slovenskej ekonomiky.
Slovensko patrí medzi najviac zraniteľné krajiny eurozóny, a to najmä kvôli svojej vysokej otvorenosti voči zahraničiu. V praxi to znamená, že ak dôjde k spomaleniu svetového hospodárstva, dopad na Slovensko môže byť výrazne silnejší ako v prípade väčších a menej závislých ekonomík.
Podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra sú dôsledky tejto stratégii stále zreteľnejšie: „Sme malá, exportne orientovaná ekonomika, ktorá je mimoriadne závislá od bezproblémového medzinárodného obchodu,” uvádza vo výročnej správe. Ak teda niekto zavedie prekážky v obchode, napríklad clá, Slovensko môže utrpieť medzi prvými.
Jednou z konkrétnych hrozieb je sprísnenie obchodnej politiky Spojených štátov, ktorá sa už teraz prejavuje v zavádzaní nových ciel na dovoz z Európy. Tie môžu ovplyvniť exportné odvetvia, ktoré tvoria chrbticu slovenskej ekonomiky – najmä automobilový priemysel a strojárstvo.
Inflácia klesá, no neistota nekončí
Dobrou správou je, že inflácia sa po turbulentných rokoch konečne začína upokojovať. V roku 2024 sa podarilo zrealizovať niekoľko znížení úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky, čo prinieslo uvoľnenie pre domácnosti aj podnikateľov. Podľa NBS je cieľová dvojpercentná inflácia na dosah, čo znamená, že ceny by sa mali vyvíjať predvídateľnejším tempom.
Avšak aj napriek poklesu inflácie celkové hospodárske prostredie nezostáva stabilné. „V tomto roku opäť čelíme zásadnému nárastu neistoty v globálnom obchode,“ upozorňuje NBS. Tento faktor môže znižovať dôveru investorov a obmedzovať ochotu firiem rozširovať svoju výrobu alebo prijímať nových zamestnancov.
Národná banka Slovenska vidí riziká hlavne tu:
- Dovozné clá zo strany USA môžu ohroziť slovenský export
- Závislosť od vývozu zvyšuje zraniteľnosť voči vonkajším šokom
- Kolísanie cien energií a domáce fiškálne opatrenia pridávajú ďalšiu neistotu
Tlak na podniky môže narastať aj v dôsledku očakávaných opatrení na konsolidáciu verejných financií. Vyššie náklady na energie, v kombinácii s úspornými opatreniami štátu, znamenajú, že podniky budú musieť fungovať v náročnejšom prostredí a domácnosti sa môžu stretnúť s poklesom reálnych príjmov.
Riziko straty pracovných miest je čoraz akútnejšie
NBS tiež poukazuje na znepokojivé výsledky svojho stresového testovania, ktoré modelovalo vývoj v prípade zhoršenia medzinárodnej situácie. Podľa najhoršieho scenára by mohlo Slovensko prísť až o 230-tisíc pracovných miest do roku 2027. To by znamenalo najrozsiahlejšie prepúšťanie od vzniku samostatného štátu.
„Z domácich faktorov na ekonomiku dolieha neistota spojená s budúcimi konsolidačnými opatreniami a cenami energií,” konštatuje správa NBS. Takéto kombinácie rizík môžu brzdiť hospodársky rast a zároveň vytvárať tlak na verejné financie aj životnú úroveň obyvateľstva.
Podľa NBS teda Slovensko čelí novým výzvam nielen zvonka, ale aj zvnútra. V takomto prostredí je nevyhnutné udržať si pružnosť a schopnosť adaptácie.
