Medzinárodné meteorologické inštitúcie priniesli prvé odhady nadchádzajúcej zimy 2025/2026 a vyhliadky pre Európu neveštia nič pozitívne.
Zdá sa, že leto 2025 si pre Európu pripravilo poriadny horúci výdych – podľa odborníkov máme pred sebou extrém, aký sa objavuje len raz za celé storočie. A zima, ktorá príde po ňom? Prvé predpovede hovoria jasnou rečou: pokoj rozhodne neočakávajme, píše web CBS4.
Medzinárodná organizácia Global Weather Oscillations (GWO) zverejnila svoju prvú prognózu pre zimu 2025/2026 a netýka sa len počasia ako takého. Ide o začiatok väčších klimatických zmien, ktoré sa budú podľa odborníkov naplno rozvíjať až do roku 2030. A to, čo nás čaká túto zimu, môže byť len predzvesťou ešte výraznejších posunov.
Na rozdiel od minulého roka, kedy bol v hre jav La Niña (chladné oceánske prúdenie v Tichom oceáne, ktoré často prináša studenú a suchšiu zimu), tentoraz vstupujeme do tzv. neutrálnej fázy ENSO – teda obdobia, ktoré sa nachádza medzi dvoma známymi fenoménmi. Tým druhým je El Niño (opačný jav ako La Niña, teda otepľovanie oceánskej vody v rovníkovej oblasti, často spojené s výkyvmi počasia, prudkými dažďami či horúčavami). Informuje NOAA.gov.
Znamená to, že násčaká obdobie tzv. ENSO neutrálneho počasia, ktoré môže priniesť nevyspytateľné klimatické vzorce.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že neutrálne podmienky znamenajú kľud, no opak je pravdou. Práve v takýchto obdobiach je počasie najnevyspytateľnejšie – bez jasne daného smeru a s veľkými výkyvmi. Očakáva sa, že studený arktický vzduch sa bude prevažne držať severnej Európy, ale môže sa hocikedy „zbehnúť“ južnejšie, a to veľmi nečakane.
Do celej tejto klimatickej skladačky navyše vstupuje aj Severoatlantická oscilácia (NAO), ktorá je teraz v neutrálnej fáze. Znamená to ďalší faktor neistoty. Pridajme k tomu fakt, že arktický ľad má čoraz menší rozsah a už sa zďaleka nespráva tak, ako kedysi. Výsledok? Zimy môžu byť síce miernejšie, ale zato s prekvapivými zvratmi a zmenami z týždňa na týždeň.
A ešte jedna zaujímavosť: oceánske teploty v Atlantiku sa za posledných 15 – 20 rokov otepľovali, no teraz sa odborníci domnievajú, že sa blížime k ich „ochladzovacej fáze“, ktorá by mohla trvať až 50 rokov. Ak sa to potvrdí, zimy v Európe sa v najbližších desaťročiach zásadne zmenia – môžu byť chladnejšie, dlhšie a s častejším výskytom snehu.
A ako na to reagujú ľudia? Už teraz badať, že Slováci začínajú meniť svoje dovolenkové návyky. Čoraz viac ich priťahuje sever Európy – Škandinávia, Island či Škótsko.
Oproti tomu juh, kde teploty pravidelne šplhajú cez 40 stupňov, prestáva byť lákadlom. Kedysi tak populárne Chorvátsko tak pomaly, ale isto stráca svoje postavenie dovolenkovej jednotky.
Ak sa tieto predpovede naplnia, zima 2025/2026 nám ukáže, ako bude vyzerať počasie v novom klimatickom režime. Či bude len rozpačitým úvodom alebo rovno šokujúcim prekvapením, sa ukáže už o pár mesiacov. Ale jedno je isté – klimatické zmeny už nie sú hrozbou budúcnosti. Sú realitou dneška.
