Robot vyškolený umelou inteligenciou vykonal zákrok na odstránenie žlčníka prasaťa bez ľudskej pomoci. Mohlo by ísť o prelomovú metódu operácie v budúcnosti.
Robot vybavený umelou inteligenciou sa naučil vykonávať úplne samostatnú operáciu žlčníka tým, že sledoval videozáznamy skutočných chirurgických zákrokov. Americkí vedci z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore, ktorí štúdiu vykonali, tvrdia, že robot už vykonal osem úspešných operácií na mŕtvych prasacích orgánoch.
Pomalší, ale dôslednejší
Ako informuje The Guardian, automatizovaná chirurgia by sa mohla na ľuďoch začať skúšať do desiatich rokov po poslednej štúdii, kedy robot s umelou inteligenciou úspešne odstránili žlčníky ošípaných bez ľudskej pomoci. Robota vybavili nástrojmi na rezanie, zastrihávanie či uchopenie mäkkých tkanív.
Stopercentná úspešnosť je predzvesťou budúcnosti v medicíne. Kráľovská chirurgická akadémia v Spojenom kráľovstve to označila za „vzrušujúci vývoj, ktorý ukazuje veľký sľub“, zatiaľ čo John McGrath, popredný odborník na robotickú chirurgiu v Spojenom kráľovstve, označil výsledky za „pôsobivé“ a „nové“ a povedal, že „nás to posúva ďalej do sveta autonómie“.
Technológia, ktorá umožňuje robotom manipulovať so zložitými mäkkými tkanivami, ako sú žlčníky, ktoré uvoľňujú žlč na podporu trávenia, je zakorenená v rovnakom type počítačových neurónových sietí, ktoré sú základom široko používaných nástrojov umelej inteligencie, ako sú ChatGPT alebo Google Gemini.
Zdroj: X/@newscientist
Chirurgickí roboti síce zatiaľ pracovali o niečo pomalšie ako ľudskí lekári – priemerne trvalo robotovi vykonanie požadovaných úkonov päť minút a 17 sekúnd, zatiaľ čo ľudskému chirurgovi približne štyri minúty. Zároveň ale roboti vykazovali plynulejšie pohyby a volili kratšie trajektórie medzi jednotlivými úkonmi.
Autori štúdie to nazvali „míľnikom smerom ku klinickému nasadeniu autonómnych chirurgických systémov“.
Vysoká úroveň autonómie
Takmer všetkých 70-tisíc robotických zákrokov vykonávaných ročne v Národnom zdravotníckom zariadení (NHS) v Anglicku bolo plne riadených ľudskými pokynmi, pričom iba rezanie kostí pri operáciách bedrového a kolenného kĺbu bolo poloautonómne, ozrejmil McGrath.
Zapájanie robotov do chirurgie je jedným z plánov 10-ročnej reformy NHS, čím by sa skrátili čakacie lehoty. Podľa NHS bude do desiatich rokov deväť z desiatich všetkých operácií „kľúčovým úspechom“ vykonaných s asistenciou robota, čo je nárast oproti jednej z piatich v súčasnosti.
Operácia, ktorú realizovali na mŕtvom prasati, si vyžadovala 17 krokov vrátane odrezania žlčníka od jeho spojenia s pečeňou, aplikácie šiestich klipov v určitom poradí a odstránenia orgánu. Roboty v priemere šesťkrát v každej operácii korigovali kurz bez ľudskej pomoci.
„Boli sme schopní vykonať chirurgický zákrok s naozaj vysokou úrovňou autonómie,“ povedal Axel Krieger, odborný asistent strojného inžinierstva na univerzite. „Myslím, že je to naozaj veľká prelomová štúdia, že takáto náročná operácia mäkkých tkanív je možná autonómie.“
Dôkladné preskúmanie chýb
McGrath, ktorý predsedá riadiacemu výboru pre robotiku v NHS Anglicko, povedal, že autonómna chirurgia, hoci je ešte roky vzdialená, by jedného dňa mohla viesť k tomu, že ľudský chirurg bude dohliadať na niekoľko autonómnych robotických operácií súčasne a vykonávať jednoduché zákroky rýchlejšie, s väčšou presnosťou ako ľudia a s menším poškodením okolitých telesných štruktúr.
Varoval však, že autonómna chirurgia má ešte ďaleko od klinického nasadenia, pretože testy na orgánoch mŕtvych ošípaných netestujú schopnosť robotov reagovať na pohyb a dýchanie pacienta, krv stekajúcu v operačnom poli, neúmyselné zranenie, dym z kauterizácie alebo tekutinu na objektíve fotoaparátu.
„Ďalším krokom musí byť dôkladné preskúmanie chýb v tejto rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti, aby sa posúdilo, ako možno tieto zistenia bezpečne a efektívne preniesť do pilotného ľudského projektu. Až potom sa tento prístup môže posunúť, aby sa stal udržateľným modelom pre budúcnosť,“ hovorí Nuha Yassin, ktorá vedie robotickú chirurgiu na Royal College of Surgeons of England. Dodáva však, že v popredí musia zostať školenia, vzdelávanie a bezpečnosť pacientov.
