Tri desaťročia po najkrvavejšom vojnovom zločine v Európe od druhej svetovej vojny sa Bosna a Hercegovina stále zmieta v bolestivých spomienkach a hlbokých politických rozporoch. Miesto, kde sa kedysi schovávali tisíce Bosniakov v nádeji na ochranu, dnes opäť čelí neistote a hrozbám, ktoré pripomínajú najtemnejšie obdobia 90. rokov.
Ani po 30 rokoch od masakru v Srebrenici sa nezahojili hlboké rany. Divadelná hra v Sarajeve pripomína zverstvá, ktoré otriasli Európou, no politické napätie v Bosne a Hercegovine ukazuje, že minulosť je stále prítomná. „Cítime sa neochránení a máme strach o našu budúcnosť,“ varujú preživší, píše BBC.
Ticho sa roztrhne zúfalým výkrikom. Na scéne Sarajevského vojnového divadla sa herci prehrabávajú v hline, hľadajú pozostatky. Niekto drží hodinky, iný sandálu. Predstavenie Kvety Srebrenice, ktoré malo premiéru v Sarajeve, otvára staré rany. Ukazuje nielen hrôzy júla 1995, ale aj neutíchajúcu bolesť a rozdelenie v spoločnosti.
Tragédia, ktorá šokovala Európu
Masaker v Srebrenici sa zapísal do dejín ako najhorší vojnový zločin v Európe od druhej svetovej vojny. Bosnianski Srbi obsadili mesto, kam utekali tisíce Bosniakov, v nádeji, že ich ochráni OSN.

Namiesto toho holandské jednotky ustúpili a generál Ratko Mladić rozdelil civilistov – ženy a deti poslal autobusmi do bezpečia, mužov a chlapcov čakala smrť. Približne 8 000 obetí bolo systematicky popravených, telá zakopané do masových hrobov a neskôr premiestňované, aby sa zahladili stopy.

Rodiny obetí tak často dostali iba časti tiel. Aj dnes mnohí stále hľadajú zvyšky svojich najbližších, hoci DNA testy už tisíckam rodín umožnili pochovať príbuzných v Potočari.

Popieranie genocídy a nové politické hrozby
Predstavenie Kvety Srebrenice upozorňuje aj na dnešné napätie. Zatiaľ čo v Sarajeve hercov odmeňujú dlhým potleskom, v Republike Srbskej politici stále popierajú genocídu. Mladić aj politický líder Radovan Karadžić boli síce odsúdení, no mnohí srbskí lídri ich považujú za hrdinov.
„Myslela som si, že po 30 rokoch sa spamätáme,“ hovorí hlavná herečka Selma Alispahić, ktorá sama utiekla pred vojnou. „Ľudia sú unavení z dokazovania pravdy, ktorú potvrdili aj medzinárodné súdy. Príbeh prekrúcania faktov slúži len tým, čo na vojne zarobili a stále chránia svoj majetok.“
Dayton, rozdelenie a Dodikova politika
Daytonska dohoda síce zastavila vojnu, no rozdelila krajinu na dve entity: Federáciu Bosny a Hercegoviny (s Bosniakmi a Chorvátmi) a Republiku Srpsku (so Srbmi). Napriek existencii celoštátnej vlády väčšina moci ostala na úrovni entít. Prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik v poslednom období presadzuje zákony, ktoré oslabujú centrálne inštitúcie a posilňujú autonómiu.
Medzinárodný vysoký predstaviteľ Christian Schmidt varuje pred týmto nebezpečným vývojom. „Je to riskantné, hrať sa so spomienkami ľudí, ktorí prežili 90. roky,“ zdôrazňuje. Dodikove snahy podľa neho podkopávajú mier, a preto je dôležité, aby EÚ vojenská misia Eufor zvýšila svoju prítomnosť a poskytla ľuďom pocit bezpečia.
Smutné kontrasty v krajine
(Článok pokračuje na ďalšej strane)