Každodenný život nás núti tráviť hodiny sedením – či už pri práci, doma na gauči pred televíziou, pri počítači alebo počas cestovania. Mnohí veríme, že túto nevyhnutnú pasivitu dokážeme vyvážiť pravidelným cvičením. Nová vedecká štúdia však ukazuje, že táto nádej bola mylná – dlhodobé sedenie totiž škodí mozgu bez ohľadu na to, koľko času venujeme športu. No nádej predsa len existuje.
Mnohí ľudia doteraz verili, že ak si párkrát týždenne zájdu do fitka alebo si idú zabehať, vyrovnajú tým negatívne dôsledky sedenia. Táto predstava nebola celkom neopodstatnená – vychádzala z predchádzajúcich výskumov, podľa ktorých bolo možné neutralizovať dopady dlhodobého sedenia dennou chôdzou o rozsahu 9–10 tisíc krokov.
Lenže aktuálna štúdia publikovaná v odbornom magazíne Alzheimer’s & Dementia túto domnienku zásadne spochybňuje. Tím amerických a juhokórejských vedcov sledoval viac než 400 ľudí vo veku nad 50 rokov počas siedmich rokov. Výskumníci mapovali ich fyzickú aktivitu, monitorovali mozgové funkcie pomocou magnetickej rezonancie a vykonávali psychologické testy.
Aj keď takmer 90 % účastníkov splnilo odporúčané množstvo fyzickej aktivity (150 minút týždenne), výsledky ukázali, že u ľudí, ktorí denne sedeli dlhšie, sa objavili viditeľné známky zhoršenia kognitívnych funkcií a neurodegenerácie. Zvlášť sa to týkalo rednutia hipokampu – oblasti mozgu, ktorá je kritická pre pamäť a jednou z prvých, ktorú postihuje Alzheimerova choroba.
Riziko bolo výrazne vyššie najmä u ľudí, ktorí mali genetickú predispozíciu k demencii – konkrétne variant génu APOE-ε4.
Účastníci štúdie v priemere presedeli až 13 hodín denne. Mnohí si možno povedia, že ich sa to netýka – no ak si úprimne spočítame čas strávený v práci, počas cestovania, pri jedle, relaxe, sledovaní televízie či používaní elektroniky, číslo môže prekvapiť aj tých, čo sa považujú za aktívnych.
Staré známe varovanie: „Sedenie je novodobé fajčenie“
Už niekoľko rokov odborníci bijú na poplach. Sedavý spôsob života zvyšuje riziko civilizačných chorôb – ako sú cukrovka, rakovina či srdcové ochorenia. Podľa veľkej meta-analýzy z roku 2020, ktorá skúmala viac ako 250-tisíc ľudí, má sedavosť súvislosť aj so vznikom demencie. Vedecké dôkazy navyše ukazujú, že nadmerné sedenie narúša prepojenia medzi mozgovými bunkami a prispieva k zápalom v mozgu.
Riešením rozhodne nie je vzdať sa fyzickej aktivity, zrušiť členstvo v posilňovni a odložiť tenisky na poličku. Práve naopak – odborníci zdôrazňujú potrebu hýbať sa častejšie a cielene obmedzovať nepretržité sedenie počas dňa.
Výrazne pomôže, ak si človek dá pravidelne prestávky, postaví sa, natiahne sa alebo sa krátko prejde – aj uprostred pracovného dňa.
A ako s nadhľadom poznamenávajú niektorí experti – ak už máte zlozvyk tráviť voľný čas sledovaním erotiky, skúste to aspoň postojačky. Nielenže tým uľahčíte mozgu, ale prospejete aj psychike.
„Ak chcete podporiť zdravie svojho mozgu, zásadné je nenechať telo v nehybnosti príliš dlho. Pravidelné prestávky v sede a jednoduchý pohyb dokážu výrazne pomôcť,“ povedala pre portál Science Alert neurovedkyňa Angela Jeffersonová.
Cvičenie je stále dôležité, no nie je všeliek. Kľúčom k ochrane mozgu je minimalizovanie času stráveného v sede – a keď už sedieť musíme, tak aspoň nie nepretržite.
