Ruská federácia rozbehla masívnu vojenskú ofenzívu proti Ukrajine, ktorá podľa analytikov predstavuje jeden z najintenzívnejších útokov od začiatku celej vojny. Aktuálne tempo postupu ruských jednotiek je najvyššie za posledné mesiace a patrí k najrýchlejším od vypuknutia konfliktu v roku 2022. Napriek tomu je tento pokus o zvrat na bojisku sprevádzaný enormnými stratami na strane agresora.
Moskva zároveň stupňuje nátlak na Ukrajinu nepretržitými náletmi – rekordný počet dronových a raketových útokov má zastrašiť civilné obyvateľstvo a narušiť obranné kapacity Kyjeva. No i keď ruské sily zaznamenávajú čiastočné úspechy v teréne, tieto víťazstvá sú kruto vykúpené stratami, ktoré sú podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia zdrvujúce.
Podľa britského magazínu The Economist, ktorý sa opiera o údaje zozbierané americkým ministerstvom obrany, spravodajskými agentúrami a výpoveďami zajatých ruských dôstojníkov, sa má aktuálna ofenzíva niesť v duchu „záverečného útoku“, ktorý by mal rozhodnúť osud celej vojny. Na potvrdenie týchto tvrdení využili aj satelitné zábery z amerického programu NASA určeného na sledovanie požiarov. Pomocou moderných algoritmov tak možno v reálnom čase sledovať pohyb ruských jednotiek a hodnotiť situáciu na fronte.
V teréne sa ruská pozornosť sústreďuje najmä na oblasť Pokrovska a Konstantinovky v Doneckej oblasti – ide o strategicky dôležité miesta, ktoré sú kľúčové pre ukrajinskú obranu. Viacerí zajatí ruskí vojaci tvrdia, že im bola letná ofenzíva prezentovaná ako „posledný a rozhodujúci úder“. Napriek tomu, že niektoré pozície sa Rusku podarilo dobyť, podľa dostupných údajov sú straty Kremla mimoriadne vysoké a zrejme dosahujú historické maximum.
The Economist odhaduje, že od začiatku vojny mohla ruská armáda prísť o 900-tisíc až 1,3 milióna vojakov, pričom počet mŕtvych sa môže pohybovať medzi 190-tisíc až 350-tisíc. Tieto alarmujúce čísla potvrdzujú aj viaceré rešpektované inštitúcie, ako Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), Severoatlantická aliancia (NATO) či americké spravodajské služby. Samotný Marco Rubio upozornil, že len za prvú polovicu tohto roka prišlo Rusko o 80-tisíc vojakov. Od mája tohto roka podľa odhadov zomrelo až 31-tisíc ruských príslušníkov armády.
Na rozdiel od Ruska nie sú ukrajinské straty také podrobne zdokumentované. Všeobecný konsenzus však naznačuje, že sú podstatne nižšie – čiastočne aj vďaka tomu, že brániaca sa strana má v modernom vedení vojny výraznú výhodu.
Denný prírastok ruských síl predstavuje približne 15 kilometrov štvorcových. Hoci ide o výrazne vyššie tempo ako počas zimy či jari, experti varujú pred ilúziou rýchleho víťazstva. The Economist vypočítal, že ak by Rusko týmto tempom pokračovalo aj naďalej, dobytie celej Ukrajiny by mu trvalo až 89 rokov. A aj samotné územia, ktoré boli nezákonne anektované – teda Donecká, Luhanská, Záporožská a Chersonská oblasť – by sa ruská armáda snažila dobyť až do roku 2029.
Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej analýze pripomína, že aktuálne tempo je síce výnimočne rýchle, no veľmi nepravdepodobné, že sa udrží. Pokrok na fronte totiž ovplyvňuje viacero faktorov, vrátane počasia, logistickej podpory, dostupného vybavenia a morálky jednotiek.
Blížiace sa jesenné obdobie so svojimi typickými dažďami a rozbahneným terénom výrazne spomalí manévrovateľnosť techniky i vojakov, čo môže pribrzdiť celkový postup.
Napriek tomu, že ruská armáda čelí obrovským stratám, stále čerpá výhodu z početnejšej populácie a systému finančných bonusov, ktorými motivuje občanov k vstupu do ozbrojených zložiek. Naproti tomu Ukrajina čelí dlhodobému problému s nedostatkom bojovníkov, čo znižuje jej schopnosť udržiavať obranu na všetkých strategických miestach.
Spojené štáty verejne priznávajú, že ruský prezident Vladimir Putin nemá žiadny záujem o mierové rokovania. Naopak, verí, že vojenskou silou dokáže Ukrajinu zlomiť a dosiahnuť svoje ciele. Otázne však zostáva, čo konkrétne považuje za víťazstvo – malé územné zisky totiž zatiaľ stáli státisíce ľudských životov.
Americký exprezident Donald Trump zároveň prisľúbil pokračovanie vojenskej podpory Ukrajine, a to vrátane dodávok zbraní, ktoré by jej mali pomôcť v obrane pred ďalšími ruskými útokmi.
