Znie to ako sci-fi, ale je to výskum publikovaný v serióznom vedeckom časopise. Tím astronómov z Európy, Indie a USA sa pustil do pátrania po známkach vyspelej mimozemskej civilizácie – nie však pomocou rádiových vĺn, ale cez nadbytočné infračervené žiarenie. To by mohla produkovať tzv. Dysonova sféra, hypotetická megakonštrukcia, ktorou by inteligentný druh obklopil svoju hviezdu, aby z nej čerpal energiu.
Svoje hľadanie nazvali Project Hephaistos a ako základ využili dáta z troch veľkých vesmírnych prieskumov: Gaia od Európskej vesmírnej agentúry, americký infračervený teleskop WISE a katalóg 2MASS. Cez špeciálny výpočtový systém – vyvinutý špeciálne na tento účel – prešli informácie o viac než piatich miliónoch hviezd. Píše o tom portál indy100.
Ich cieľom bolo nájsť také objekty, ktoré by vyžarovali nezvyčajne veľa infračerveného žiarenia, ale zároveň by tento jav nemal bežné prírodné vysvetlenie. Takéto „technosignatúry“ by teoreticky mohla zanechávať práve Dysonova sféra vo fáze výstavby, keď ešte úplne nezahaľuje celú hviezdu. Ako pripomína Universe Today, problém ale spočíva v tom, že nadbytočné infračervené žiarenie vyžaruje množstvo iných prírodných objektov, napríklad hmloviny či galaxie v pozadí.
Po niekoľkých filtroch, ako sú zmeny jasnosti, H-alfa žiarenie či astrometrické zvláštnosti, zostal výskumníkom v rukách zoznam len 368 kandidátov. Z nich ďalšie desiatky vyradili ako zhluky hviezd, galaxie v pozadí či hmloviny. Až napokon zostala sedmička zvláštnych objektov.
„Všetky tieto zdroje sú silné emitory v strednej infračervenej oblasti a zároveň nevykazujú žiadne známe známky kontaminácie“, píšu vedci v štúdii. Všetkých sedem objektov patrí medzi tzv. červené trpaslíky – malé, chladné hviezdy typu M. Práve tento typ je mimoriadne zaujímavý, pretože výskyt prachových diskov, ktoré by mohli tiež spôsobiť IR žiarenie, je pri nich veľmi zriedkavý.
Napriek tomu výskumníci pripúšťajú, že nie je vylúčené prirodzené vysvetlenie. „Prítomnosť teplých zvyškových diskov v okolí našich kandidátov ostáva možným dôvodom ich infračerveného prebytku“, priznávajú. Okrem toho traja z kandidátov môžu byť ovplyvnení tzv. HotDOG galaxiami – extrémne svietivými objektmi v pozadí.
Teória Dysonových sfér vznikla v roku 1960, keď fyzik Freeman Dyson navrhol predstavu, že vysoko rozvinutá civilizácia by mohla postaviť systém satelitov alebo plášť okolo svojej hviezdy. Tým by získavala energiu priamo zo zdroja a uspokojila rastúce energetické nároky.
Astronómovia však nepredpokladajú, že by boli takéto sféry úplné, skôr hľadajú fragmenty alebo čiastočné stavby, ktoré by zachytávali časť svetla a zároveň vyžarovali prebytočné teplo.
Ďalším krokom budú podrobnejšie pozorovania, napríklad spektroskopia a rádioanalýza. Ako sami hovoria, „ďalšie analýzy sú nevyhnutné, aby sme odhalili skutočnú povahu týchto objektov“.
