Len deň po veľkom úspechu na prestížnom festivale v Karlových Varoch zasiahla českú kultúrnu scénu otrasná správa. Františka Klišíka, hrdinu dokumentu oceneného hlavnou cenou, našli bez života v rybníku pri Prahe.
Ešte v sobotu (12. júla) sa český herec František Klišík radoval z filmového úspechu, no v nedeľu ráno sa všetko zmenilo. Jeho telo objavili v rybníku v obci Ohrobec neďaleko Prahy.
Záhadná smrť po triumfe
Podľa informácií polície prijali oznámenie o náleze mŕtveho muža krátko pred pol deviatou ráno. Na miesto dorazili aj potápači. „O pol deviatej ráno sme prijali oznámenie o náleze mŕtveho muža vo vode,“ uviedla policajná hovorkyňa Michaela Richterová, píše portál blesk.cz.
Zatiaľ nie je jasné, čo presne sa stalo, či šlo o nešťastnú náhodu alebo inú tragickú okolnosť. Presnú príčinu smrti odhalí až súdna pitva.
Zdesenie a slová plné bolesti
Správa o nečakanej smrti Františka Klišíka šokovala aj fotografa a spoluautora knihy Jána Šibíka, ktorý na sociálnej sieti napísal: „Nemôžem tomu uveriť! Šialená správa. Zomrel Franta Klišík. Včera som mal ohromnú radosť, že vyhral hlavnú cenu vo Varoch, a dnes je už len brat.“
Klišík bol známy aj ako jeden z dvojice „šumavských samotárov“, spolu so svojím bratom sa stal predlohou knihy Radšej zošalieť v divočine. Podľa tejto knihy vznikol dokument, ktorý na 59. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch získal najvyššie ocenenie, Veľkú cenu v hlavnej súťaži.
Režisér Miro Remo vo filme zachytil fascinujúci príbeh bratov, ktorí sú od detstva nerozluční, no zároveň sa navzájom konfrontujú. František túžil spoznať svet za hranicami šumavských hôr, zatiaľ čo jeho brat zostával verný tradíciám a osamelému životu v prírode.
Jeho rodičia mali slovenský pôvod
Podľa záznamov organizácie Paměť národa prišiel František Klišík na svet 3. mája 1963 v Prachaticiach. Jeho rodičia pochádzali zo Slovenska, no narodili sa a vyrastali v rumunskom Sedmohradsku. Do Československa sa presťahovali po druhej svetovej vojne, keď došlo k osídľovaniu pohraničia po odsune nemeckého obyvateľstva. Po ich odchode sa Stögrova Huť premenila na malú osadu s pár obývanými domami a len niekoľkými stálymi obyvateľmi.
František, podobne ako jeho brat Ondřej, vyštudoval murárčinu a po skončení vojenskej služby nastúpil do panelárne na pražskom sídlisku Zahradní Město.
V Prahe sa začlenil do komunity „máničiek“ — stretával sa s významnými predstaviteľmi disentu, ako boli filozof Jan Patočka, spisovateľ Egon Bondy či legendárna undergroundová kapela The Plastic People of the Universe.
Do Šumavy sa vrátil v roku 1987 a v závere 80. rokov sa angažoval v disidentskom Hnutí za občiansku slobodu. Po revolučných udalostiach v roku 1989 sa zapojil do budovania Občianskych fór v mestách a dedinách regiónu, avšak politickú dráhu rýchlo opustil. Sám priznal, že sa necítil vhodný na verejný život, keďže mal ukončenú iba základnú školu.
Neskôr v Stögrovej Huti spolu s bratom príležitostne organizovali kultúrne akcie — koncerty a výstavy.
