Slovensko sa ocitlo na prahu najvážnejšej krízy od svojho vzniku. Najnovšia prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaľuje znepokojujúce fakty, ktoré naznačujú, že nás v najbližších rokoch čakajú nevyhnutné a bolestivé rozhodnutia.
Deficit verejných financií má podľa aktuálnych odhadov prekročiť hranicu 6 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom verejný dlh bude rásť závratným tempom. V roku 2029 by tak Slovensko mohlo hospodáriť s dlhom na úrovni 75 % HDP.
Odborníci bijú na poplach – ešte pred pár mesiacmi boli prognózy miernejšie. V júni sa predpokladal deficit maximálne 5,7 %, no nový vývoj na trhu a rozhodnutia vlády posunuli čísla ešte vyššie. Dlh Slovenska tak nielenže rýchlo rastie, ale v roku 2027 presiahne hodnotu 100 miliárd eur.
- Predpokladaný deficit v roku 2029: takmer 10 miliárd eur
- Hrubý verejný dlh v roku 2027: viac než 100 miliárd eur
- Očakávaná úroveň dlhu do roku 2029: 75 % HDP
Prečo sa slovenský rozpočet rúca?
Za dramatickým zhoršením hospodárenia stojí súhra viacerých faktorov. Prvým z nich je spomalenie hospodárskeho rastu, čo automaticky znižuje daňové príjmy štátu. Menej vybraných daní znamená menej peňazí na fungovanie verejného sektora. K tomu sa pridali aj nedávne rozhodnutia, ktoré ešte viac zaťažili verejné financie.
Jednou z najväčších položiek sú zvýšené výdavky na zdravotníctvo a obranu, najmä rekonštrukcie nemocníc v správe ministerstva obrany. Významnú časť rozpočtu ukrajujú aj zvýšené mzdy v školstve, ktoré dosiahli objem 612 miliónov eur. Tieto rozhodnutia boli síce vítané z pohľadu občanov, no pre štátnu kasu predstavujú tvrdý náraz.
Situáciu ďalej komplikuje fakt, že niektoré daňové opatrenia boli len dočasné. Po ich skončení v roku 2028 sa rozpočtová diera ešte viac prehĺbi. Ako uviedol analytik Martin Šuster: „Najväčšie výdavkové položky štátu sú mzdy, ktoré vypláca štát verejným zamestnancom.“ Druhou najväčšou oblasťou je sociálna sféra vrátane dôchodkov, ktoré tvoria stabilne obrovský podiel verejných výdavkov.
Prichádzajú roky tvrdého šetrenia
Aby Slovensko zabránilo ešte väčšej rozpočtovej katastrofe, bude musieť začať s konsolidáciou verejných financií už od roku 2026. Na stole sú čísla, ktoré ukazujú, že štát bude musieť v najbližších rokoch nájsť miliardy eur – či už znížením výdavkov, alebo zvýšením daní. A pravdepodobne pôjde o kombináciu oboch.
Prehľad očakávaných konsolidačných potrieb:
- V roku 2026: minimálne 2 miliardy eur (1,4 % HDP)
- Do konca volebného obdobia: ďalších 0,9 miliardy eur
- V roku 2028: až 1,8 miliardy eur navyše (1,2 % HDP)
Ak vláda nezakročí včas, hrozí, že deficit a dlh sa vymknú spod kontroly. Slovensko už teraz prekračuje vlastné pravidlá známe ako dlhová brzda. V roku 2029 sa očakáva prekročenie tohto limitu až o 24,8 percentuálneho bodu HDP. Navyše, európske pravidlá (tzv. Maastrichtské kritériá), ktoré určujú maximálny dlh na úrovni 60 % HDP, môžu byť porušené už tento rok.
Situácia, ktorej Slovensko čelí, je preto bezprecedentná. Vláda bude musieť prijímať rozhodnutia, ktoré síce nebudú populárne, ale nevyhnutné. Bez zásahov nás totiž čaká dlhová špirála, z ktorej nebude jednoduché vystúpiť.
