Suchá, horúčavy, požiare, bleskové povodne aj vyvrátené stromy. Počasie sa v Európe počas prvých júlových dní zmenilo na extrémnu horskú dráhu. Krajiny zápasia s nepredvídateľnými javmi, ktoré klimatológovia označujú za dôsledok prebiehajúcej klimatickej zmeny.
Všetko odštartovalo na konci júna, keď západ Európy zasiahla intenzívna vlna horúčav. V priebehu niekoľkých dní sa extrémne teploty presunuli cez celý kontinent – od Portugalska až po Balkán. Viaceré krajiny hlásili prekonanie 40-stupňovej hranice, v Portugalsku teplota dokonca vyšplhala až na 46,6 °C. Informuje portál idnes.
Podľa odborníkov bola vlna výnimočná nielen svojimi maximami, ale aj dĺžkou a rozsahom. „Patrí k najhorším v histórii, a to aj z hľadiska úmrtnosti,“ uvádzajú klimatológovia. Vysoké teploty si totiž každoročne vyžiadajú tisíce životov, hoci presné čísla sa ťažko zisťujú.
Sucho a požiare: Turistické raje pod ohňom
Následkom tropického počasia je aj akútny nedostatok vody. Veľkú časť Európy sužuje sucho, ktoré má devastujúci dopad na poľnohospodárstvo aj životné prostredie. V niektorých regiónoch dosiahla vlhkosť pôdy extrémne nízke hodnoty.
Z vysušenej krajiny sa stalo ideálne prostredie pre vznik požiarov. Horieť začalo v Grécku, Turecku, Španielsku, južnom Francúzsku aj na chorvátskom pobreží. Turisti boli evakuovaní z Kréty aj Katalánska, kde muselo svoje domovy opustiť niekoľko tisíc obyvateľov. V Marseille oheň paralyzoval letisko a prerušil diaľničné spojenie do Španielska.
Silné búrky priniesli chaos: Zničené strechy, výpadky prúdu aj obete
Tesne po ústupe horúčav prišlo prudké ochladenie – ale aj extrémne búrky. Mnohé z nich boli sprevádzané krupobitím, prívalovým dažďom a silným vetrom. Na Slovensku najviac utrpel okres Gelnica, kde vietor strhával strechy. V Maďarsku išlo o najväčší výpadok elektriny za tri desaťročia – bez prúdu zostalo 165-tisíc ľudí. V Poľsku bola dokonca povolaná armáda.
Tragicky sa skončila búrková noc aj v Taliansku, kde si extrémne počasie vyžiadalo dve obete. V Splite búrka potopila lode a poškodila strechu miestneho štadióna. Hrozili aj rozsiahle povodne, našťastie sa však očakávané zrážky nenaplnili v plnej sile.
Prechod z extrému do extrému
Klimatológovia upozorňujú, že tieto výkyvy už nie sú výnimkou, ale novým normálom. „Súvislosť medzi extrémnym počasím a klimatickou zmenou je jednoznačná. Môžeme diskutovať o príčinách, ale nie o tom, že sa to deje a že sa situácia zhoršuje,“ povedal klimatológ Radim Tolasz.
Atmosféra, ktorá sa otepľuje, zadržiava viac vodnej pary a zvyšuje šancu na prívalové zrážky. „Čím teplejšia je klíma, tým častejšie prekračujeme teplotné prahy. Na južnej Morave máme 2,5-násobok tropických dní oproti minulosti,“ dodáva klimatológ Miroslav Trnka.
Budúcnosť? Viac extrémov
Dáta a výskumy z celej Európy jasne ukazujú, že klimatické extrémy pribúdajú. Nejde o predikcie z modelov, ale o realitu, ktorú prežívame každý deň. A podľa odborníkov to bude ešte horšie – extrémne javy budú častejšie, prudšie a ničivejšie.
Čoraz viac Európanov sa vyhýba najteplejším mesiacom a vyberá si miernejšie destinácie či sezóny – napríklad jar a jeseň. Dovolenkári sa orientujú na aktivity ako turistika a spoznávanie miest mimo hlavnej sezóny, čo potvrdzujú aj údaje o náraste jarného turizmu v Grécku či zimných návštevách v Španielsku. Krajiny ako Španielsko, Taliansko alebo Grécko začínajú upravovať svoju ponuku – presúvajú trhy a prehliadky na večer, propagujú celoročné aktivity a zavádzajú nové dane na obnovu po klimatických katastrofách.
Zároveň rastie záujem o dovolenky v severnej Európe, v krajinách ako Nórsko, Island či Fínsko, ale aj o lacnejšie alternatívy ako Albánsko či Bulharsko. Výraznejšie zmeny však brzdia školské prázdniny, ktoré viažu rodiny na leto. Odborníci sa zhodujú, že ak budú v najbližších rokoch v Stredomorí opakované letá plné požiarov a extrémnych horúčav, môže to byť zlomový bod, ktorý presmeruje záujem turistov definitívne inam.
