Na prestížnej Progresus party si hostia nevedeli vynachváliť jedinečné kulinárske špeciality, ktoré im pripravili. Málokto však vedel, že za týmto gastronomickým zážitkom stál známy šéfkuchár Marek Raditsch, ktorý sa do povedomia verejnosti zapísal najmä ako prísny porotca prvej série MasterChefa.
Práve on viedol kuchyňu luxusného hotela Imperial, kde sa táto nóbl spoločenská udalosť konala. Hoci na televíznych obrazovkách pôsobil drsne a nekompromisne, v skutočnosti ide o veľmi sympatického človeka, ktorý v rozhovore otvorene hovoril o tom, ako vníma dnešnú dobu, ľudí, pre ktorých varí, a aj o svojich profesionálnych snoch. Píše extra.cz.
Raditsch počas svojej kariéry varil pre mnohé známe osobnosti, medzi nimi aj pre legendárneho Arnolda Schwarzeneggera. Spomínal, ako sa ich stretnutia časom menili.
Keď sa s hviezdou akčných filmov stretol prvýkrát pred dvadsiatimi rokmi, Arnold si objednal obyčajnú klobásu. Pri ďalšom stretnutí už nechal výber jedla na šéfkuchárovi a naposledy mu pripravil päťchodové menu.
„Je úžasné sledovať, ako sa čas mení. Keď si spomeniem na Arnolda Schwarzeneggera, keď prišiel prvýkrát pred dvadsiatimi rokmi, opýtal som sa ho, čo by si dal. A on odpovedal, že by si dal klobásu Wurst. Vtedy som si hovoril, no teda, a utekali sme do obchodu, aby sme mu ju zohnali. Potom prišiel druhýkrát a už povedal, že to nechá na mňa. A teraz prišiel znova a pripravovali sme pre neho päťchodové menu,“ povedal Raditsch.
Raditsch na tomto príklade videl, ako sa mení nielen vkus a prístup jednotlivca, ale aj jeho kariérna cesta a životný štýl. Podľa neho je prirodzené, že človek sa postupne dostáva k dobrému jedlu a dokáže ho viac oceniť.
Hoci sa mnohí kuchári ženú za michelinskými hviezdami, Raditsch tvrdí, že to nikdy nebol jeho cieľ. Jeho najväčším snom je variť čo najdlhšie a prinášať radosť ľuďom, ktorí sa k nemu radi vracajú. Práve spokojní hostia sú pre neho hnacím motorom, ktorý ho motivuje zlepšovať sa, prinášať nové nápady a energiu do svojej práce.
Raditsch má za sebou skúsenosti aj z michelinských reštaurácií a priznal, že nedávno navštívil New York, kde opäť pocítil, čo tento status znamená.
„Pracoval som v niekoľkých michelinských reštauráciách a musím povedať, že nedávno som bol v New Yorku. Je to síce pekné pozlátko, ale z finančného hľadiska to veľmi nedáva zmysel. Je to tak nákladné, že som rád, keď môžem variť dobré jedlo – či už z kvalitnejších, alebo obyčajnejších surovín – hlavne, že to robí ľuďom radosť a nemusím byť zviazaný pravidlami, ktoré tieto michelinské ocenenia kuchárov trochu obmedzujú,“ dodal na záver spokojne.
Podľa jeho slov je michelinské ocenenie síce lákavé a spája sa s prestížou, no z finančného hľadiska nedáva veľký zmysel. Je to mimoriadne náročné a zväzuje kuchárov do prísnych pravidiel, ktoré môžu potláčať ich kreativitu. Preto si on sám radšej užíva slobodu v tom, že môže variť dobré jedlo bez zbytočného tlaku, či už ide o luxusné suroviny alebo jednoduchšie pokrmy.
