Astronómovia z Holandska a USA tento týždeň oznámili, že po prvýkrát spozorovali, ako sa rodia planéty okolo vzdialenej hviezdy. Podotkli, že im to pomôže pochopiť proces vzniku slnečnej sústavy.
Astronómovia prvýkrát spozorovali formovanie novej slnečnej sústavy okolo vzdialeného Slnka. Zárodky skalnatých planét, ktoré sa formujú v plyne okolo hviezdy Hops-315, nazvali zábleskom „času nula“, kedy sa nové svety začínajú formovať, píše The Guardian.
Prvé kroky
Je to bezprecedentné zachytenie „času nula“, informovali v stredu vedci. „Zachytili sme priamy pohľad na horúcu oblasť, kde sa okolo mladých protohviezd rodia skalnaté planéty ako Zem,“ povedala Melissa McClure z Leidenského observatória v Holandsku, ktorá viedla medzinárodný výskumný tím.
„Po prvýkrát môžeme s istotou povedať, že prvé kroky formovania planét prebiehajú práve teraz,“ dodala. Pozorovania ponúkajú jedinečný pohľad do vnútorného fungovania vznikajúceho planetárneho systému, ozrejmil Fred Ciesla z Chicagskej univerzity, ktorý sa nezúčastnil štúdie publikovanej v časopise Nature.
„Je to jedna z vecí, na ktoré sme čakali. Astronómovia už dlho premýšľajú o tom, ako sa formujú planetárne systémy. Je tu jedinečná príležitosť,“ povedal Ciesla.
Vesmírny Webbov teleskop NASA a Európske južné observatórium v Čile sa spojili, aby odhalili skoré úlomky planetárnej formácie okolo mladej hviezdy známej ako Hops-315. Je to žltý trpaslík vo vývoji ako Slnko, no oveľa mladší, má 100- až 200-tisíc rokov a je vzdialený približne 1 370 svetelných rokov. Jeden svetelný rok je 6 biliónov míľ (9,6 mld. kilometrov).
Formovanie či zvláštny jav?
McClure a jej tím prvýkrát v kozmickom svete hľadeli hlboko do plynového disku okolo mladej hviezdy a zistili kondenzujúce pevné častice – známky raného vzniku planéty. Medzera vo vonkajšej časti disku im umožnila pozrieť sa dovnútra vďaka spôsobu, akým sa hviezda nakláňa k Zemi.
Detekovali plynný oxid kremičitý, ako aj kryštalické kremičité minerály, zložky toho, čo sa považuje za prvé pevné materiály, ktoré vznikli v našej slnečnej sústave pred viac ako 4,5 miliardami rokov. Dej sa odohráva na mieste porovnateľnom s pásom asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, ktorý obsahuje zvyšky stavebných kameňov planét našej slnečnej sústavy.
Kondenzácia horúcich minerálov nebola nikdy predtým zistená okolo iných mladých hviezd, „takže sme nevedeli, či ide o univerzálny jav formovania planét, alebo o zvláštny jav našej slnečnej sústavy,“ uviedla McClure. „Naša štúdia ukazuje, že by to mohol byť bežný proces počas najskoršej fázy formovania planét.“
Nie je známe, koľko planét vznikne
„Zatiaľ čo iné výskumy sa zamerali na mladšie plynové disky a častejšie na zrelé disky s potenciálnymi planétami, doteraz neexistujú žiadne konkrétne dôkazy o začiatku formovania planét,“ vysvetľuje McClure.
Sieť teleskopov Alma ESO zhotovila úchvatné zábery, na ktorých sa vznikajúci planetárny systém podobá blesku žiariacemu na pozadí čiernej prázdnoty. Nie je možné vedieť, koľko planét by sa mohlo vytvoriť okolo Hops-315. Podľa McClureovej by plynový disk mohol mať takú obrovskú veľkosť, akú kedy malo Slnko, a mohol by mať o milión alebo viac rokov neskôr osem planét.
„Pozeráme sa na systém, ktorý vyzerá ako naša slnečná sústava, keď sa ešte len začínala formovať,“ konštatovala Merel van’t Hoffová z americkej Purdueovej univerzity.
