Vedci predstavili nový spôsob, ako zistiť biologický vek mozgu – a podľa všetkého ide o jeden z najsilnejších ukazovateľov budúceho zdravia a dĺžky života.
Pomocou krvného testu, ktorý analyzuje viac ako 3 000 rôznych bielkovín, sa im podarilo odhadnúť, ako rýchlo starnú jednotlivé orgány v tele. Najzásadnejším faktorom sa ukázal byť práve mozog. Informoval Sciencefocus.
Biologický vek ako nový kompas zdravia
Výskumníci analyzovali krvné vzorky viac ako 45-tisíc dospelých, pričom sa zamerali na hladiny tisícok bielkovín viazaných na konkrétne orgány, vrátane mozgu, srdca či imunitného systému. Na základe týchto údajov určili „biologický vek“ každého orgánu – teda to, ako veľmi je opotrebovaný v porovnaní s bežným opotrebením v danej vekovej kategórii.
Ak bol profil bielkovín výrazne mladší alebo starší než priemerný vek daného človeka, orgán bol označený ako „extrémne mladý“ alebo „extrémne starý“.
Najvýraznejšie výsledky priniesli práve mozgy: ľudia s biologicky starším mozgom mali 12-násobne vyššiu pravdepodobnosť, že do desiatich rokov ochorejú na Alzheimerovu chorobu, než ich rovesníci s „mladším“ mozgom.
Navyše mali o 182 % vyššie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny v priebehu 15 rokov.
Naopak, biologicky mladý mozog bol spojený s o 40 % nižšou úmrtnosťou. „Mozog je bránou k dlhovekosti,“ uviedol profesor Tony Wyss-Coray, hlavný autor štúdie publikovanej v prestížnom časopise Nature Medicine. „Ak máte starý mozog, zvyšuje sa pravdepodobnosť úmrtia. Naopak, mladý mozog je spojený s dlhším životom.“
Biologický verzus kalendárny vek: v čom je rozdiel?
Chronologický vek – teda počet rokov od narodenia – je len hrubým ukazovateľom. Biologický vek odráža reálny stav tela. Môže sa líšiť v závislosti od genetiky, životného štýlu, stresu, chorôb či prostredia.
Psychológ a neurovedec Ahmad Hariri z Duke University to pre portál National Geographic prirovnáva k autu: „Aj keď dve autá vyšli z fabriky v roku 2010, jedno môže mať najazdených 300 000 kilometrov, druhé len 50 000. Podobne aj ľudské orgány starnú rôznym tempom.“
Navyše, aj v rámci jedného tela môžu orgány starnúť nerovnomerne. Niekto môže mať mladú pokožku, ale staré srdce. Preto vedci vyvíjajú tzv. biologické hodiny pre jednotlivé orgány. Tie sledujú biomarkery ako DNA metylácia alebo expresia génov.
Prevencia namiesto liečby? Medicína budúcnosti
Podľa Wyss-Coraya môže sledovanie biologického veku orgánov priniesť zásadný obrat v tom, ako pristupujeme k zdraviu.
„Toto je, ideálne, budúcnosť medicíny,“ vysvetľuje vedec. „Dnes idete k lekárovi, keď vás niečo bolí, a hľadá sa, čo je poškodené. My sa snažíme presunúť od liečby chorých k starostlivosti o zdravých – a zasiahnuť skôr, než dôjde k ochoreniu orgánu.“
Tím výskumníkov už pracuje na komerčnej verzii testu, ktorá by mohla byť dostupná už o dva až tri roky. Začať by mali s kľúčovými orgánmi, ako sú mozog, srdce a imunitný systém.
