Brusel pripravuje legislatívu, ktorá má školské jedálne zaviazať k používaniu výlučne európskych potravín. Zmeny sú súčasťou širšieho plánu na podporu domácich poľnohospodárov a potravinovej sebestačnosti. Nie všetky členské štáty však reagujú rovnako.
Nový návrh Európskej komisie, o ktorom informuje denník Financial Times, počíta s tým, že ovocie, zelenina a mliečne výrobky v školských jedálňach budú musieť pochádzať výhradne z krajín Európskej únie. Cieľom je podporiť lokálnych farmárov a zároveň prispieť k ekologickejšiemu hospodáreniu. Informuje o tom portál iDnes.
„Je skvelé, že budú deti pri jedení jablka vedieť, že pochádza zo stromu, ktorý rastie len päť kilometrov od ich školy,“ vyhlásil nemenovaný predstaviteľ Európskej komisie.
Zdravšie jedlo, lokálni farmári a miliardy z rozpočtu
Plán je súčasťou reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), ktorá v období 2028 – 2034 počíta s rozpočtom 369 miliárd eur, teda približne tretinou celého rozpočtu EÚ. Z toho až 291 miliárd má ísť na priamu podporu európskych producentov, pričom po novom budú zvýhodnení menší farmári. Maximálna výška podpory bude zastropovaná na 100-tisíc eur na jedného farmára ročne.
Podmienkou pre školské potraviny má byť okrem pôvodu aj nízka uhlíková stopa. Návrh sa inšpiruje podobnými opatreniami z iných sektorov, ako sú obrana či zelené technológie.
Európska únia je síce čistým vývozcom mliečnych výrobkov, no pri ovocí a zelenine je stále výrazne závislá od dovozu – najmä zo Spojených štátov, Maroka a Turecka. Podľa Komisie sa však už 17 členských krajín zaviazalo k väčšej podpore malých a lokálnych producentov.
Na českých školách sú reformy zatiaľ len dobrovoľné
Zmeny by sa mali postupne prejaviť aj v Česku. Od septembra vstúpi do platnosti úprava tzv. stravovacieho koša, no školy sa k nej zatiaľ nemusia povinne prihlásiť. Budú mať však možnosť jedálniček inovovať. Zmeny budú povinné až o rok neskôr – ak vôbec.
Pod tlakom kritiky štát výrazne ustúpil z viacerých pôvodných návrhov. Napríklad plánovaná povinnosť zavádzať biopotraviny sa zjemnila: ak sa škola prihlási k novým pravidlám a má viac ako 180 stravníkov, bude musieť od roku 2028 zabezpečiť 5 % biopotravín. Zároveň bude musieť v jedálni tvoriť 10 % hmotnosti jedál sezónna zelenina, ovocie alebo zemiaky.
Reformy sa dotknú aj konkrétneho obsahu jedál. Zdravšie stravovanie má nahradiť klasický jedálny lístok:
- raz týždenne má byť na výber ryba,
- dvakrát týždenne vegetariánske jedlo,
- raz denne výber medzi bielym a červeným mäsom.
Mlieko len bez cukru?
V marci tohto roka Komisia navrhla zúžiť okruh dotovaných výrobkov iba na neochutené mliečne produkty. Táto snaha však v Európskom parlamente narazila na odpor. Dôvod? Neochutené mlieko podľa štúdií deti konzumujú výrazne menej.
„Údaje z 90. rokov ukazujú, že deti, ktoré mali k dispozícii iba neochutené mlieko, jeho spotrebu ešte viac znížili. V niektorých prípadoch s jeho pitím úplne prestali,“ povedal v marci český europoslanec Stanislav Polčák.
Nakoniec poslanci rozhodli, že ochutené mlieko môže byť podávané maximálne štyrikrát mesačne, pričom k obedu sa môže objaviť len raz. Vždy však musí byť k dispozícii aj nápoj bez voľných cukrov.
Menej cukru, viac sezónnosti
Pripravované opatrenia sa zameriavajú na zníženie obsahu cukru v jedlách. Sladký pokrm ako hlavné jedlo bude možné podávať len raz za dva týždne. Dezert k obedu alebo večeri sa povoľuje raz mesačne. Zakazuje sa používanie dehydrovaných polievok, bujónov, umelých sladidiel či dochucovadiel s pridanou soľou.
Nové pravidlá sa snažia predchádzať aj plytvaniu.
Zdravšie deti
Zmeny v stravovanú sú rekaciou na alarmujúce údaje. V EÚ je podľa štatistík až 20 miliónov detí s nadváhou. Odborníci upozorňujú, že školáci a tínedžeri skonzumujú len 30 až 50 % odporúčanej dennej dávky ovocia a zeleniny.
Dotované dávky mliečnych výrobkov do škôl fungujú už od roku 1977.
Politika môže všetko zmeniť
Plány na reformu školského stravovania však ohrozuje politika. V Česku už opozícia avizovala, že ak vyhrá voľby, novinky zruší a systém vráti do pôvodného stavu.
