Nie tak dávno bola Angola pre cudzincov prakticky neprístupná – vojna, chýbajúce cesty, minimum služieb. Dnes však krajina na juhu Afriky odhaľuje karty. A ukazuje divy, aké by ste čakali skôr na inej planéte než pár hodín od hlavného mesta.
Z hlavného mesta Luanda vedie cesta južným smerom, kde mesto pomaly mizne za horizontom a prepúšťa miesto prázdnym plážam, náhorným plošinám a výhľadom, ktoré berú dych. Luxusná štvrť Talatona pripomína bohaté predmestia Ria de Janeiro, zatiaľ čo štvrť Kilamba, postavená čínskymi firmami, pôsobí ako futuristická šachovnica rovnakých budov. Píše o tom CNN.
O hodinu neskôr ste však niekde úplne inde. Miradouro da Lua, Mesačná vyhliadka, je miestom, kde sa zem pod nohami zmení na zvlnenú sochu z kameňa. Vrstvy červenej, bielej a sivej sa lámu nad Atlantikom a pripomínajú krajinu, kde by pokojne mohol pristáť rover z NASA.
Za malý poplatok sa dostanete na vyhliadkovú terasu, pod ktorou nájdete kaviareň s podivným knižničným konceptom: „Biblioteca Fresca“, teda „Chladivá knižnica“, je stará chladnička plná kníh. Darujte jednu a dostanete drink zadarmo.
Park, kde zvieratá prežili vďaka ľuďom
Kúsok južnejšie, v Quiçamskom národnom parku, sa po rokoch vojnového útlmu opäť objavujú stáda. Nejde o hromadné safari v štýle Serengeti, ale o niečo oveľa intímnejšie. Krajina je rozľahlá, zver vzácna, návštevníci takmer neexistujú. Tí, ktorí dorazia, majú šancu vidieť slony či žirafy bez jediného ďalšieho auta v dohľade.
„Kombinácia nedotknutej prírody, dostupnosti a autentického kontaktu so zvieratami robí z Quiçamy jedinečné miesto“, hovorí sprievodkyňa Lourena Lourenço Panzo z agentúry Lelutour.
Rozloha parku je obrovská – tri milióny akrov – ale veľká časť nie je prístupná. Mnohé komunity tu kedysi žili a lovili, lebo nemali inú možnosť. Dnes sa učia, ako z turizmu a ochrany prírody profitovať. Cesty sa čistia, míny miznú. A s nimi aj obavy.
Surfovanie bez davov, len s pieskom a oceánom
Ak sa posuniete ešte nižšie na juh, čaká vás Cabo Ledo – raj pre surferov. Feliesiano Dinis Muteca tu vyrastal. Surfovať začal ako desaťročný, dnes má 22 a učí ostatných. Pláž, kde pôsobí, má príznačný názov Praia dos Surfistas – Pláž surferov.
„Chodia sem cudzinci, chcú sa od nás učiť. Učíme každého, kto príde,“ hovorí Muteca. Je jedným z certifikovaných inštruktorov, ktorých Angola v poslednom čase začala uznávať oficiálne.
Pri vode postavili jednoduché chatky, kde sa dá prenocovať. O niečo ďalej je Carpe Diem Resort – s barom, reštauráciou a výhľadmi, ktoré končia až v oceáne. Turizmus tu rastie. Možno príliš rýchlo.
Stopy kráľovnej vyryté do kameňa
Vo vnútrozemí, v provincii Malanje, čnie z krajiny skupina čiernych skál – Pedras Negras. Sú to prastaré žulové monolity, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v angolskom odpore proti Portugalcom v 17. storočí.
Viedla ho kráľovná Nzinga – žena, ktorá sa postavila proti otroctvu a kolonizátorom s neuveriteľnou odvahou. Hovorí sa, že v skale sú otlačené jej chodidlá. Dnes má pomník v centre Luandy a dokument na Netflixe. Ale práve tu, medzi skalami, jej príbeh dýcha najviac.
Neďaleko padá Kalandula – jeden z najväčších vodopádov kontinentu. Keď prší, stúpajú nad ním oblaky hmly. Jeho odľahlosť mu dáva takmer mystickú auru.
Miesto, kde príroda mení tvár každým kopcom
Iona – národný park, ktorý sa rozprestiera medzi púšťou Namib a deltou rieky Kunene, spája Angolu a Namíbiu. Služby tu prakticky neexistujú. Ale krajina? Tá sa mení každou zákrutou. Jedna chvíľa ste v mesačnej pustatine, o pár kilometrov ďalej v subtropickej rovine.
„To ticho, ten priestor, tie výhľady – to je pocit, že ten park patrí len vám“, hovorí Pedro Monterroso z organizácie African Parks. Prvé stanové tábory pre turistov by sa mali otvoriť už v roku 2025. Dovtedy si musíte všetko priniesť sami.
Vlaky, víno a vôňa pečeného mäsa
Turistické firmy objavili potenciál vnútrozemia. Roads & Kingdoms robí výlety s lokálnymi kuchármi, kde sa podáva víno z nových angolských viníc a koza pečená na ohni v dedine, kde donedávna neexistovala ani záhradka.
„Keď si ľudia predstavia Afriku, vidia safari. Ale málokto rozmýšľa nad našou kultúrou, jedlom či snami“, vraví Claudio Silva, ktorý sprevádzal prvú takúto výpravu.
Načúvajú aj veľké mená. Luxusný vlak Rovos Rail jazdí cez Angolu v štýle Orient Expressu. Kým razí trasu z Dar es Salaamu až po pobrežie Lobita, vozne škrípu eleganciou.
