Slovenská divadelná scéna prišla o jednu zo svojich najvýraznejších osobností. Vo veku osemdesiatosem rokov odišla Helena Bezáková, výnimočná umelkyňa, ktorá sa stala priekopníčkou moderného kostýmového výtvarníctva a svojím dielom zanechala hlbokú stopu v dejinách divadelného umenia.
Rodáčka z Oponíc zasvätila celý svoj život výtvarnej tvorbe, ktorú dokázala premeniť na vizuálne pôsobivé a významovo bohaté kostýmy. Jej cesta k umeleckej zrelosti bola postupná – začínala štúdiom keramiky, pokračovala maľbou a napokon sa našla v scénografii a kostýmovom výtvarníctve na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia pôsobila v Štátnom divadle v Košiciach a neskôr sa stala kľúčovou osobnosťou Slovenského národného divadla v Bratislave, kde formovala podobu divadelných inscenácií prostredníctvom kostýmu. Informuje Divadelný ústav na sociálnej sieti.
Jej tvorba bola založená na presvedčení, že kostým nesmie byť len dekoratívnym prvkom, ale musí niesť v sebe emóciu, charakter aj spoločenské postavenie postavy. S farbou pracovala ako s jazykom citov a nálad, čím dokázala podčiarknuť dramatickosť deja.
„Kostým sa stával nositeľom deja, vyjadrením charakterov, nálad a spoločenského postavenia jednotlivých postáv. Jej typické kostýmové výtvory sa vyznačovali noblesnosťou, gracióznosťou a malebnosťou,“ píše Divadelný ústav.
Typické pre jej výtvory boli noblesa, gracióznosť a jemná malebnosť, ktoré oživovali hry ako Romeo a Júlia, Macbeth, Čarovná flauta či Svätopluk.
Osobitne silnú stopu zanechala v opere, kde spolupracovala s významným režisérom Branislavom Kriškom a scénografom Ladislavom Vychodilom. V činohre vytvorila výrazný tvorivý tandem s Pavlom Hasprom a Vladimírom Suchánkom, pričom jej rukopis sa nezabudnuteľne zapísal do inscenácií ako Bratia Karamazovovci, Kráľ Lear či Verejný žalobca.
Jej tvorba nezostala len na slovenských javiskách. Kostýmy Heleny Bezákovej sa objavili aj v divadlách v Prahe, Brne, Ostrave, Sofii, Rzeszowe či Novom Sade. Okrem divadelných inscenácií sa podieľala aj na množstve televíznych filmov, kde dokázala preniesť svoju citlivosť pre detail do filmového prostredia.
Za svoju prácu získala viacero prestížnych ocenení, medzi nimi zlaté medaily na medzinárodnej výstave Pražské Quadriennale v roku 1971, na Bienále v São Paule v roku 1973 a striebornú medailu v Prahe v roku 1987. Jej diela sa objavovali na mnohých kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí a potvrdili jej postavenie zakladateľky modernej slovenskej kostýmovej tvorby.
Helena Bezáková sa tak zapísala do histórie nielen ako výnimočná výtvarníčka, ale aj ako osobnosť, ktorá ukázala, že kostým je rovnako dôležitou súčasťou divadelného príbehu ako text či hudba.
