Pohlavie dieťaťa je jednou z vecí, ktoré rodičia nedokážu prirodzenou cestou ovplyvniť. Dlhodobo sa predpokladá, že pravdepodobnosť počatia dievčaťa alebo chlapca je prakticky rovnaká – teoreticky okolo 50 %. No najnovšia štúdia amerických vedcov z Harvardovej univerzity naznačuje, že v prípade niektorých rodín môže byť realita oveľa komplikovanejšia. Informuje TASR.
Podľa výskumu publikovaného v prestížnom vedeckom žurnále Science Advances, niektoré rodiny majú štatisticky významne vyššiu pravdepodobnosť, že sa im narodí viac detí rovnakého pohlavia. V praxi to znamená, že ak má rodina napríklad dve alebo tri dievčatá, šanca, že aj ďalšie dieťa bude dievča, môže byť vyššia než by naznačovala čistá náhoda.
Základná biológia verzus individuálne rozdiely
Pohlavie dieťaťa je geneticky dané kombináciou chromozómov od rodičov. Matka prispieva vždy X chromozómom, zatiaľ čo otec môže prispieť buď X alebo Y chromozómom – čo nakoniec určí, či sa narodí dievča (XX) alebo chlapec (XY). V populácii sú tieto chromozómy vo vajíčkach a spermiách približne rovnomerne rozdelené, a preto by sa pohlavia novonarodených detí mali striedať viac-menej náhodne.
To je však len teória. Práve tím odborníka na reprodukciu Jorgeho Chavarra z Harvardovej fakulty verejného zdravotníctva sa rozhodol túto predstavu otestovať na základe reálnych dát.
Výskum na vzorke 58 000 pôrodov: Výsledky prekvapili
Vedci analyzovali údaje z viac ako 58 000 pôrodov v USA v rozmedzí rokov 1956 až 2015. Zamerali sa na rodiny, ktoré mali viacero detí, a sledovali, či sa v nich pohlavie detí strieda náhodne, alebo sú niektoré kombinácie častejšie.
Zistili, že až približne tretina rodín mala všetky deti rovnakého pohlavia – buď len chlapcov alebo len dievčatá. Navyše, výskyt rodín s tromi, štyrmi či dokonca piatimi deťmi rovnakého pohlavia bol vyšší, ako by zodpovedalo čisto náhodnej distribúcii.
Tieto výsledky naznačujú, že existuje určitý „vnútorný faktor“ alebo predispozícia v jednotlivých rodinách, ktorý ovplyvňuje šancu na narodenie dieťaťa konkrétneho pohlavia. Ako tvrdí Chavarro, „každá rodina má svoju vlastnú pravdepodobnosť narodenia chlapca alebo dievčaťa“.
Vek matky zohráva významnú úlohu
Zaujímavým poznatkom štúdie je aj súvislosť medzi vekom matky pri prvom pôrode a pohlavím jej ďalších detí. Výskum ukázal, že ženy, ktoré mali pri narodení svojho prvého dieťaťa 29 rokov a viac, mali až o 13 % vyššiu pravdepodobnosť, že všetky ich ďalšie deti budú rovnakého pohlavia, v porovnaní so ženami, ktoré porodili prvé dieťa pred 23. rokom života.
Tento poznatok vedci vysvetľujú možnými hormonálnymi zmenami alebo biologickými faktormi súvisiacimi s vyšším vekom, ktoré by mohli ovplyvniť výber spermie s konkrétnym chromozómom (X alebo Y).
Je možné „naprogramovať“ si pohlavie dieťaťa?
Napriek týmto zisteniam však vedci zdôrazňujú, že zistená predispozícia sa nedá vedome ovplyvniť a platí len na úrovni pravdepodobnosti. Zatiaľ neexistuje prirodzená metóda, ktorá by rodičom umožnila spoľahlivo „naplánovať“ pohlavie svojho dieťaťa.
Existujú však techniky v rámci asistovanej reprodukcie, ako napríklad preimplantačná genetická diagnostika (PGD), ktoré umožňujú výber embrya s požadovaným pohlavím, avšak tie sú dostupné len vo vybraných krajinách a často sú regulované zákonom.
Individuálne rozdiely, ale globálna rovnováha
Hoci táto štúdia naznačuje, že v jednotlivých rodinách môže existovať špecifická tendencia k narodeniu detí rovnakého pohlavia, na globálnej úrovni ostávajú šance na narodenie chlapca alebo dievčaťa vyrovnané. Pri veľkých počtoch pôrodov sa tieto rozdiely vyrovnávajú, no z pohľadu jednotlivca môžu byť veľmi výrazné.
Výskum tak opäť ukazuje, že v oblasti reprodukcie je ešte veľa nezodpovedaných otázok a že aj zdanlivo jednoduché biologické javy môžu mať komplexné pozadie.
