Niečo sa stalo hneď po vzlete, no dodnes nik netuší, kto presne čo urobil – a prečo. Letecká katastrofa letu Air India 171, ktorá v júni zabila 260 ľudí, sa mala po zverejnení predbežnej správy aspoň trochu objasniť. Namiesto toho zostal pocit zmätku, podozrenia a neistoty ešte silnejší.
Odborníkov, pilotov aj verejnosť znepokojuje jediný detail: obidva palivové spínače na 12-ročnom lietadle Boeing 787 sa pár sekúnd po štarte náhle prepli do režimu „cut-off“ – teda odstavili prívod paliva do motorov. Takýto úkon sa bežne vykonáva až po pristátí. V tomto prípade však viedol k okamžitej strate ťahu a následnému pádu stroja do hustej obytnej štvrte v západoindickom Ahmedabáde. Píše o tom BBC.
Veta, ktorá zamotala vyšetrovanie
Záznam z kokpitu zachytil krátku výmenu: jeden z pilotov sa spýtal kolegu, prečo odpojil palivo. Odpoveď znela, že to neurobil. Kto presne čo povedal, sa z úryvku nedá vyčítať. V tom momente bol za riadenie zodpovedný druhý pilot, zatiaľ čo kapitán dohliadal na priebeh štartu.
Po prepnutí do „cut-off“ sa spínače opäť vrátili do letového nastavenia a systém sa pokúsil motory automaticky znovu naštartovať. Jeden motor začal naberať výkon, druhý sa síce zapol, ale ešte nezískal dostatočný ťah. Celý let trval menej než minútu.
Kapitán Sumeet Sabharwal (56) a prvý dôstojník Clive Kunder (32) spolu nalietali viac ako 19 000 hodín, pričom zhruba polovica bola na rovnakom type lietadla. Obaja pred štartom prešli zdravotnými prehliadkami bez výhrad.
Podozrenia sa šíria, no fakty sú zatiaľ neúplné
Od zverejnenia správy sa objavili viaceré neoficiálne úniky informácií. Agentúry Reuters a Wall Street Journal upozornili, že vyšetrovanie sa začína sústreďovať na skúseného kapitána. Podľa talianskeho denníka Corriere della Sera vraj prvý dôstojník viackrát počas letu vyzýval kapitána, aby vysvetlil vypnutie motorov.
Indické úrady na to reagovali ostro. Úrad pre vyšetrovanie leteckých nehôd (AAIB) označil podobné správy za „nezodpovedné“ a „nepodložené“. Podľa šéfky amerického Národného úradu pre bezpečnosť dopravy (NTSB), Jennifer Homendy, ide o „predčasné špekulácie“. Vyšetrovanie tak rozsiahlej havárie si podľa nej vyžaduje čas.
Odbory pilotov v Indii varovali pred neuváženým obviňovaním posádky. Asociácia obchodných pilotov (ALPA India) žiada, aby sa popri zázname z kokpitu dôkladne preverila aj údržba lietadla a jeho technická dokumentácia.
Odpoveď sa možno nikdy nedozvieme
Kľúčová je jediná veta z kokpitu, ktorú vyšetrovatelia zatiaľ zverejnili. Úplný prepis rozhovoru má byť súčasťou záverečnej správy. Práve tento výber jedinej repliky bez kontextu vyvolal ďalšie otázky. Prečo nepoznáme celý záznam? Skutočne vyšetrovatelia nevedia, kto hovoril? Alebo si len nechávajú priestor pre dôkladnejšie overenie?
Kanadský odborník na letecké nehody, ktorý si neželal byť menovaný, tvrdí, že z úryvku je možné odvodiť viacero scenárov: Ak spínače omylom prepol druhý pilot a neuvedomil si to, jeho popretie je pochopiteľné. No ak to urobil kapitán zámerne, mohol otázku položiť s predstihom, aby pôsobil, že za nič nemôže.
Aj keby sa podarilo identifikovať hlasy v zázname, automaticky to nevyrieši zásadnú otázku: Kto vypol prívod paliva?
Niektorí odborníci nevylučujú ani technickú chybu. Ak by riadiaci systém motorov FADEC dostal zlé údaje zo senzorov, mohol by – aspoň teoreticky – vyvolať falošný signál na vypnutie motorov. Lenže v takom prípade by piloti s veľkou pravdepodobnosťou zareagovali a komentovali to. Výkrik „prečo si to vypol?“ by v tom prípade dával menší zmysel.
Ticho, ktoré vzbudzuje ešte viac šumu
Nie je to len to, čo zaznelo, ale najmä to, čo nezaznelo. Absencia úplného prepisu záznamu vyvoláva podozrenia. Niektorí si myslia, že ho vyšetrovatelia poznajú, ale ho zámerne nezverejnili. Iní tvrdia, že sa ešte stále nevedia spoľahlivo zhodnúť, kto čo povedal.
Bývalý riaditeľ NTSB Peter Goelz vyzýva, aby India zverejnila celý záznam aj s označením hlasov. Ak došlo k poruche už počas štartu, palubný záznamový systém FDR by to mal zachytiť – a s veľkou pravdepodobnosťou by to piloti aj komentovali.
Vyšetrovatelia však zdôrazňujú, že vyvodzovať závery len z toho, že niekto spínače vypol, je riskantné. Ako povedal odborník na letecké nehody Shawn Pruchnicki z Ohijskej štátnej univerzity: „Je nebezpečné automaticky predpokladať, že ide o úmysel alebo chybu pilota, keď toho vieme tak málo.“
Objavujú sa aj ďalšie hypotézy. Denník Indian Express upozornil, že vyšetrovatelia preverujú možný elektrický požiar v zadnej časti lietadla. No predbežná správa jasne uvádza: motory sa zastavili, pretože niekto manuálne vypol palivové spínače. Ak požiar v zadnej časti nastal, zrejme vznikol až po náraze – v dôsledku uniknutého paliva alebo poškodených batérií.
Šéf AAIB GVG Yugandhar sa snažil diskusiu uzemniť: „Zverejnená správa má len opísať, čo sa stalo. Príčiny prídu na rad až v záverečnej fáze.“ Dodal, že úrady budú priebežne informovať o všetkom, čo má technický alebo verejný význam.
Podľa Pruchnickiho sa celá vec zbieha do troch možných vysvetlení – buď išlo o vedomé rozhodnutie, chaos v kokpite, alebo zlyhanie systému. Správa však zatiaľ nikoho neobviňuje. A možno, ako dodáva, sa pravdu už nikdy celkom nedozvieme.
