Volodymyr Zelenskyj sa stal v očiach sveta symbolom odporu voči ruskej agresii, ale čoraz hlasnejšie sa ozývajú varovania, že jeho vedenie sa vzďaľuje ideálom, ktoré sám kedysi sľuboval. Namiesto neochvejného lídra v boji za slobodu a spravodlivosť sa objavujú obvinenia z autoritárskych tendencií, koncentrácie moci a oslabovania inštitúcií, ktoré boli po Majdane považované za základ novej Ukrajiny.
Masívne protesty a sklamanie z prezidenta
Uplynulé týždne priniesli v ukrajinských mestách vlnu protivládnych protestov. Desaťtisíce ľudí sa zhromaždili v Kyjeve, Odese, Dnipre, Charkove a Ľvove. Transparenty ako „Zvolili sme si Európu, nie autokraciu“ či „Náš boj nemal skončiť takto“ vyjadrujú hlboké sklamanie verejnosti. Medzi protestujúcimi nechýbali vojnoví veteráni, aktívni vojaci, ani známe osobnosti – napríklad bratia Kličkovci, z ktorých Vitalij je starostom Kyjeva. Informuje o tom portál Novinky.cz.
Pre mnohých Ukrajincov už nie je hlavnou témou len vojna, ale aj vnútorný vývoj krajiny. Znepokojenie vyvolal najmä zákon, ktorým prezident oslabil nezávislosť protikorupčných úradov – Národného protikorupčného úradu (NABU) a Špeciálnej protikorupčnej prokuratúry (SAPO). Obe inštitúcie majú byť po novom podriadené generálnemu prokurátorovi, čo efektívne znamená ich kontrolu prezidentom.
Kritika z domova aj zo zahraničia
Po silnom diplomatickom tlaku z Nemecka a Spojeného kráľovstva síce Zelenskyj prisľúbil nový legislatívny návrh, ktorý má zachovať nezávislosť protikorupčných orgánov. No konkrétny text zákona verejnosť stále nevidela. Podľa prezidentových slov má návrh obsahovať aj povinný detektor lži pre ľudí s prístupom k citlivým informáciám – čo však kritici označujú za odvádzanie pozornosti. Problémom podľa nich nebolo ruské napojenie, ale koncentrácia moci.
Zvlášť problematickým sa javí úloha Andrija Jermaka, šéfa prezidentskej kancelárie. Podľa viacerých investigatívnych zdrojov práve Jermak zasahuje do vyšetrovaní, vylučuje oponentov cez sankčné mechanizmy a riadi mediálne kampane proti kritikom režimu. Osobitnú pozornosť vyvolal jeho tlak na obranu mesta Bachmut – napriek tomu, že vojensky išlo o menej významnú lokalitu. Straty Ukrajincov sa tu vyšplhali na viac ako 11-tisíc vojakov.
Niektoré úniky informácií navyše naznačujú možné korupčné prepojenia ľudí z prezidentovho okolia. Vyšetrovaní sú napríklad bývalý vicepremiér Oleksij Černyšev či podnikateľ Timur Mindič, spojený so zábavným štúdiom Kvartal 95, z ktorého vzišiel aj samotný Zelenskyj.
Západ: Podpora áno, ale už nie bez výhrad
Na Západe síce podpora Ukrajiny pretrváva, no nadšenie zo Zelenského osoby už nie je bezhraničné. Krajiny ako Nemecko či Spojené kráľovstvo jasne vyjadrili nesúhlas s pôvodným znením zákona a vyzvali na rešpektovanie demokratických princípov. Ako poznamenal denník Financial Times, ide o „autoritársky zásah do rovnováhy moci“.
Expertka Susan Stewartová z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP) uviedla, že „Zelenskyj síce formálne rešpektuje demokratické inštitúcie, ale ak to považuje za potrebné, vie ich obísť“. Stewartová zároveň pripustila, že západné krajiny si niekedy zatvárali oči, pretože nechceli ohroziť vojenskú pomoc Ukrajine. Táto éra sa však podľa nej končí – „dôvera zostáva, ale už nie bez preverovania“.
Návrat k hodnotám alebo strata dôvery?
Zelenskyj kedysi sľuboval nekompromisný boj proti korupcii a apeloval na občanov, aby nahlasovali akékoľvek podozrenia. Tento postoj mu získal obrovskú podporu a viedol k historickému víťazstvu vo voľbách v roku 2019. Dnes sa však v očiach mnohých Ukrajincov i zahraničných partnerov vzdialil od toho, čo reprezentoval.
Zatiaľ čo vojenská podpora Ukrajine zo strany spojencov pokračuje, rétorika sa mení. Západ si podľa komentátorov uvedomuje, že „kult osobnosti“ nemôže byť základom spolupráce. Ako to formuloval magazín Focus: „Dôveruj, ale preveruj – to platí aj pre Zelenského.“ Ukrajina totiž nebojuje len s Ruskom. Bojuje aj o vlastný charakter.
