Počet civilných obetí na Ukrajine neustále rastie. Moskva po zvýšení výroby odpálila stovky rakiet. Noc čo noc sa bombardovanie ukrajinských miest zväčšuje. Ruské drony, strely s plochou dráhou letu či balistické strely sú čoraz častejšie zamerané na jedno mesto alebo lokalitu a sú v rekordnom počte odpaľované na Ukrajinu, čo zaťažuje schopnosť krajiny brániť sa. Zároveň to vyvoláva otázky o tom, ako dobre dokáže Ukrajina zvládnuť ďalšiu zimu vo vojnovom konflikte.
Jedného dňa začiatkom tohto mesiaca bolo vypálených 728 dronov a 13 rakiet, väčšinou na mesto Luck, ktoré sa nachádza na západe Ukrajiny, uvádza The Guardian. V blízkosti mesta sa nachádza mnoho menších letísk. Veľké salvy teraz prichádzajú častejšie: každých tri až päť dní, namiesto každých 10 až 12 dní a počet civilných obetí stúpa: v júni bolo zabitých 232 ľudí, čo je najvyšší počet obetí za mesiac od začiatku invázie vo februári 2022.
V najbližšej dobe sa očakáva útok 1 000 dronov a minulý víkend nemecký generálmajor Christian Freuding predpovedal, že ambíciou Kremľa je zaútočiť na Ukrajinu 2 000 dronmi súčasne. Výroba dronov a rakiet sa zlepšila, rovnako ako ruská taktika. Drony sa nielenže vysielajú vo väčších rojoch, ktoré obsahujú desiatky návnad, ale lietajú aj v oveľa nižších alebo oveľa vyšších výškach, niekedy v skupinkách, aby oklamali obrancov, než strmhlav klesnú na svoj cieľ. Dodatočná výška ich dostáva mimo dosah mobilných ukrajinských strelcov, ktorých úlohou je ich relatívne ľahko zostreliť.
Analýzy údajov ukrajinského letectva ukazujú, že sa skr obranu dostáva viac dronov: z takmer 5 % v marci a apríli na 15 % až 20 % v máji a júni. Analytici tvrdia, že Rusko používa svoje drony šáhid inteligentnejšie, aby otvorilo cestu pre rýchlejšie a nebezpečnejšie riadené strely a balistické rakety, pretože 50 kg výbušniny, ktorú šáhidy zvyčajne nesú, spôsobujú len relatívne obmedzené škody.
Delta-krídlové lietadlá šahíd 136, navrhnuté v Iráne, sa teraz vyrábajú v Rusku, kde sú známe pod názvom Geran-2. Boli identifikované najmenej dve továrne, jedna v Iževsku a v Jelabuge, viac ako 1100 km od Ukrajiny. Moderná montážna linka bola pred pár dňami predstavená v ruskej televízii, kde boli v pozadí umiestnené desiatky charakteristických rámov zo sklenených a uhlíkových vlákien, ktoré pôsobili hrozivo.
„Problém s menom šahíd bol už nejaký čas predvídateľný. Rusko si kládlo otázku: ‚Čo bude T-34 tejto vojny?‘“ povedal Jack Watling, vojenský expert z think tanku Royal United Services Institute, s odkazom na tank, ktorý podľa niektorých pomohol Sovietom poraziť nacistov v druhej svetovej vojne. Watling povedal, že najdôležitejšou otázkou v mysliach ruských plánovačov bolo: „Do akej technológie môžeme investovať, ktorá je dostatočne dobrá a lacná a prináša rozhodujúce výsledky?“
Dve z nich sú drony šahíd a rakety Iskander, do ktorých, ako povedal, Rusko investovalo veľké prostriedky v snahe dosiahnuť dlhodobé víťazstvo v oblasti vojenského priemyslu. V ruskom propagandistickom videu o závode v Jelabuge rozprávač hovorí, že do závodu sú pozývaní pracovať aj 15-roční tínedžeri z neďalekej technickej školy, čo svedčí o tom, že Kremeľ sa snaží udržať náklady na nízkej úrovni. Ruská verzia šahídov 136 je lacná, stojí približne 50 000 až 100 000 dolárov za kus, podľa Samuela Bendetta, experta na drony z think tanku Centre for Naval Analyses.
Zároveň sa zlepšilo dodávanie komponentov a výrobného zariadenia pre šahídy. „Čína dodáva komponenty priamo Rusku,“ povedala Kateryna Stepanenko z Inštitútu pre štúdium vojny, pravdepodobne s pomocou priameho železničného spojenia s Čínou v blízkosti Jelabugy. „Integrácia čínskych komponentov, kde predtým boli dodávky z Iránu, znamená, že výrobcovia majú teraz k dispozícii oveľa viac dielov,“ povedala.
Je schopná sa Ukrajina ďalej brániť?
Na Ukrajine panuje nervozita. Obavy o dostupnú protivzdušnú obranu podnietili prezidenta Volodymyra Zelenského k obnoveniu verejného lobovania za protivzdušné systémy Patriot z USA a Nemecko sľúbilo zaplatiť za ďalších päť. Systémy Patriot sú však nákladovo efektívne len proti krídlovým a balistickým raketám, nie proti raketám šahíd, pretože moderné protilietadlové rakety PAC-3 stoja približne 4 milióny dolárov za kus.
Prebiehajú neustále snahy o vývoj lacných dronov na likvidáciu dronov šahíd, hoci podrobnosti o protidronových snahách sú na internete stále pomerne vzácne, čiastočne preto, že tieto snahy sú utajované z dôvodu operačnej bezpečnosti. Prominentný ukrajinský zberateľ finančných prostriedkov Serhii Sternenko pred dvoma týždňami uviedol, že v rámci projektu Shahedoriz jeho nadácie bolo zostrelených viac ako 100 vzdušných cieľov.
To naznačuje skromný pokrok. Watling tvrdí, že problémom je v súčasnosti to, že technológia existuje, ale jej výroba ešte nebola rozšírená. To by mohlo vyriešiť partnerstvo, ktoré Zelenskyj oznámil začiatkom tohto mesiaca s bývalým generálnym riaditeľom spoločnosti Google Ericom Schmidtom s cieľom vyrábať interceptorové drony, hoci podrobnosti nie sú známe.
Zároveň sa ukrajinskí predstavitelia v uplynulom mesiaci pokúšali obnoviť snahy o lobovanie u európskych mocností, aby strážili vzdušný priestor nad západnou časťou krajiny. Jedna z iniciatív, Sky Shield, navrhnutá v marci, navrhovala, že 120 stíhacích lietadiel by mohlo účinne zasahovať v rámci obrannej vzdušnej stráže západne od rieky Dneper – táto myšlienka sa však považovala za realizovateľnú až po prímerí, s ktorým Rusko nesúhlasilo.
Hoci vzdušná policajná činnosť bola súčasťou plánov na vytvorenie „upokojujúcej sily“ po konflikte pod vedením Spojeného kráľovstva a Francúzska, západné krajiny doteraz neprejavili záujem vystúpiť a chrániť ukrajinský vzdušný priestor z obavy, že by to viedlo k priamemu konfliktu medzi krajinou NATO a Ruskom. „Je to frustrujúce: krajiny posielajú ľudí bojovať do Afganistanu, ale nikto nechce pomôcť Ukrajine lepšie brániť jej vzdušný priestor,“ povedal jeden zdroj zapojený do snáh zapojených do obnovenia Ukrajiny.
Hoci dôvera v diplomaciu nie je veľká, rovnováha v boji o vzdušný priestor sa naklonila v prospech Ruska. Situácia by sa mohla ešte viac zhoršiť, ak sa Moskva v najbližších týždňoch rozhodne pred zimou zaútočiť na ukrajinskú elektrickú sieť a kritickú infraštruktúru. „Zatiaľ zvýšená intenzita raketových a dronových útokov svedčí o tom, že ruský prezident Vladimir Putin naďalej trvá na svojom cieli donútiť Ukrajinu ku kapitulácii,“ povedal Stepanenko. „Táto vojna rozhodne nie je v patovej situácii.“
