Premiéra filmu Duchoň na medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch vyvolala nadšenie – publikum ocenilo snímku dlhým potleskom postojačky. Režisér Peter Bebjak, ktorý sa radí medzi najvýraznejších tvorcov slovenskej i českej kinematografie, snímku charakterizoval ako príbeh talentovaného speváka, ktorého mohol čakať celoeurópsky úspech, nebyť okolností doby a jeho vlastného životného štýlu.
Za Bebjakovým profesionálnym úspechom stojí aj menej známy, ale o to silnejší osobný príbeh – jeho dlhoročné partnerstvo s výtvarníkom Andrejom Dúbravským, píšu Dobré noviny. Ich cesty sa skrížili netradične, no aj po viac než dekáde sú stále spolu. Ich vzťah nie je len o súžití dvoch umelcov, ale aj o priateľstve, trpezlivosti a vzájomnej inšpirácii.
Od strojníka k režisérovi
Peter Bebjak sa narodil v Partizánskom a detstvo prežil v obci Chynorany. Vyrastal v neumeleckom prostredí – jeho otec bol zamestnaný v obuvníckom závode, matka sa starala o domácnosť. Po jej predčasnej smrti, keď mal Peter 12 rokov, ostal otec na výchovu piatich detí sám. Hoci mama bola už od jeho narodenia zdravotne znevýhodnená, podľa Bebjaka práve ona vytvárala stabilitu a teplo domova, prezradil pre magazín Miau.
Po jej smrti sa Peter našiel v kolektívoch – športoval, venoval sa atletike, futbalu i ochotníckemu divadlu. Ako chlapec sa údajne zaujímal o množstvo profesií: túžil byť kňazom, vedcom aj hercom. V rozhovore pre Pravdu spomínal na kurióznu túžbu stať sa „farárom, ktorý boxuje“, inšpirovanú miestnym farárom, ktorý mal na fare boxerské rukavice aj vrece.
Hoci napokon študoval odbor s názvom Prevádzkyschopnosť výrobných zariadení na strednej strojníckej škole, oveľa viac ho zaujímali humanitné predmety – dejepis či literatúra. „Zo mňa by bol možno dobrý údržbár,“ zhodnotil s nadhľadom v relácii Nedeľný hosť, no zároveň priznal, že práve v tom období sa v ňom prehĺbil záujem o umenie.
Cesta k herectvu a réžii
Po ukončení školy sa rozhodol podať prihlášku na VŠMU – pôvodne na odbor réžie, zvedavý, čo to vlastne obnáša. Keďže sa tento odbor v tom roku neotváral, rozhodol sa presmerovať na herectvo. Tých, ktorých neprijali, pozvali na konkurz do Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici, kde sa Bebjak napokon uplatnil. Ocitol sa tak v prostredí, ktoré ho naplno oslovilo.
V priebehu deväťdesiatych rokov prešiel aj osobným coming outom, keď blízkemu okoliu otvorene povedal o svojej sexuálnej orientácii. V rozhovore pre Dúhový rok spomínal, že sám bol so sebou už vyrovnaný, no ťažšie znášal reakcie okolia. Zdôraznil, že každý by mal mať možnosť zverejniť svoju identitu vtedy, keď sa na to cíti. „Coming out prichádza často vtedy, keď sa človek prvý raz zamiluje a získa istotu, že môže byť sám sebou,“ uviedol režisér.
S partnerom sa spoznali cez YouTube
Peter Bebjak verejne priznal svoj vzťah počas filmového festivalu v Karlových Varoch, kde si prevzal ocenenie a poďakoval svojmu partnerovi Andrejovi Dúbravskému. V rozhovore pre iDNES.cz dvojica prezradila, že ich prvý kontakt vznikol kuriózne – cez internetové video. Dúbravský sa v rámci pozvánky na Deň otvorených dverí VŠVU natočil, ako robí kliky bez trička v lese. Video ukázal režisér Robo Šveda svojmu známemu Bebjakovi, ktorý sa do Andreja okamžite zamiloval.
Peter následne pozval Andreja na premiéru svojho debutového filmu Marhuľový ostrov, čo výtvarník najprv nechápal. „Hovoril som si: prečo ma vôbec pozýva?“ spomínal s humorom Dúbravský. Peter mu údajne tvrdil, že si chce kúpiť obraz, čo Andrej komentoval s nadsádzkou: „Takto to skúšal každý chlap – pod zámienkou kúpy diela.“
Napriek vekovému rozdielu 17 rokov si dvojica rýchlo našla spoločnú reč. Andreja zaujal Petrov pokoj a starostlivá povaha. Prvotné predsudky mali aj najbližší – jeho mama pri prvom stretnutí s Petrom poznamenala: „Zasa ďalší frajer v audine!“ Dnes však obaja tvrdia, že ich vzťah je stabilný a plný porozumenia.
Jeho nadšenie je nákazlivé
Peter Bebjak s úsmevom prezradil, že Andrej ho často nakazí svojím nadšením pre rôzne témy. „Keď ho zaujmú dinosaury, zrazu viem o skamenelinách trusu, všetkých druhoch sliepok aj trvalkách,“ povedal pre iDNES.cz. Na partnerovi obdivuje aj jeho záhradnícke aktivity. Doma chová sliepky, ktoré vraj občas pobehujú po dvore ako malé gangy.
Ich vzťah je podľa oboch založený na vzájomnom rešpekte, inšpirácii a zmysle pre humor. Spoločne zdieľajú nielen umenie, ale aj každodenné radosti života. Dúbravský prezradil, že ako umelci si s partnerom Petrom Bebjakom nájdu spoločný čas najmä cez víkendy a počas dovoleniek. „Keď to zrátame, je to tak na tri mesiace v roku,“ priznal. Ich vzťah sa však výrazne prehĺbil počas pandémie, keď spolu trávili podstatne viac času než obvykle. „S Bebíčkom sme spolu už desať rokov, no doteraz sme si naplno užili tak dva mesiace v roku – mimo víkendov a prázdnin. Mal som obavy, či si nebudeme liezť na nervy, ale dopadlo to opačne,“ uviedol v publikácii Rok bez divákov výtvarník, ktorý zároveň s úsmevom spomína na jeden drobný konflikt. Peter vraj počas lockdownu neustále varil. „Každé ráno sa zobudil s chuťou na polievku. Išiel do obchodu, navaril šesť litrov, zjedol jednu naberačku – a už plánoval ďalšiu.“
Nepodľahnúť strachu
Dvojica si prešla aj ťažšími momentmi, napríklad po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave, ktorý otriasol LGBT+ komunitou. „Dvanásteho októbra som sa vracal z Prahy a mal som naplánované stretnutie s Andrejom v kaviarni. Na chvíľu som váhal, či ho pri príchode pobozkám. Robím to bežne, bez premýšľania, ale vtedy som sa na sekundu zastavil a spýtal sa sám seba, či tým niečo neriskujeme,“ povedal režisér otvorene v rozhovore pre SME. Napriek tomu vie, že žiť v neustálom strachu by nedokázal.
Bebjaka zraňuje, keď počúva reči o tom, že homosexuáli narúšajú spoločenské hodnoty. S takými tvrdeniami nesúhlasí a verejne proti nim vystupuje. V ťažších chvíľach mu najviac pomáha pokoj na vidieku a prítomnosť partnera. „Andrej mi vrátil niečo z detstva – tú dedinskú pohodu, pocit bezpečia. Vedľa neho sa cítim pevnejší v sebe. Jasné, že sa rozprávame aj o politike, ale potom príde reálny život – kto čo zasadil, čo budeme večerať, čo treba opraviť. A to mi robí dobre,“ zhrnul najúspešnejší slovenský režisér.
