Slováci aj Česi majú Chorvátsko radi – to nie je žiadna novinka. Každý rok tisíce z nás vyrážajú k Jadranu, kde sa tešíme na more, slnko a obľúbené grilovačky. No nie každý si uvedomuje, že zatiaľ čo my si ideme oddýchnuť, pre domácich je letná sezóna tvrdá práca a stres. A niektoré naše zvyky im v tom naozaj nepridávajú.
Ak patríte medzi pravidelných návštevníkov chorvátskeho pobrežia, možno vás bude zaujímať, čo miestnym na nás prekáža najviac. Niektoré zlozvyky sme si priniesli ešte z minulých čias, iné vznikli až v posledných rokoch. Tu sú štyri najčastejšie dôvody, pre ktoré nie sme u Jadranského mora práve najobľúbenejšími hosťami. Píše o tom portál SITA.
1. Vlastná výbava namiesto miestnych špecialít
Spomínate si na časy, keď sa na dovolenku nosili plné kufre jedla? Konzervy, paštéty, instantné polievky, domáce klobásy a samozrejme pivo – to všetko bolo povinnou výbavou dovolenkára z Československa. Dávalo to zmysel – dovolenkovanie bývalo drahé a každý sa snažil ušetriť, kde sa dalo.
Dnes je situácia iná, no tento starý zvyk sa opäť vracia. Dôvodom sú rastúce ceny v Chorvátsku, ktoré mnohých turistov nútia obmedziť výdavky. A tak opäť sledujeme autá naložené zásobami jedla a pitia, ktoré majú vystačiť na celý pobyt. Miestni podnikatelia, ktorí dúfajú, že si návštevníci dajú aspoň zmrzlinu alebo čerstvé pečivo, len nechápavo krútia hlavami.
2. Ranný maratón za uterákovým „teritóriom“
Nie je nič nezvyčajné, ak sa ráno o šiestej objavíte na pláži a už ju „vlastnia“ uteráky. Hoci tam nikto neleží, lehátka a kamene sú „rezervované“ froté výbavou dovolenkárov, ktorí sa vrátia až o niekoľko hodín neskôr.
Tento spôsob „zabezpečenia“ miesta je častým zdrojom frustrácie nielen pre ďalších turistov, ale najmä pre domácich. Pláže sú verejné, a ak si niekto myslí, že mu patria len preto, že tam položil uterák, vytvára to zbytočné napätie.
3. Neustále sťažnosti na ceny
Hoci je pravda, že ceny v Chorvátsku po zavedení eura výrazne vzrástli, spôsob, akým o tom mnohí slovenskí a českí turisti rozprávajú, nie je práve príjemný. Komentáre ako „To je šialené, za toľko by som doma kúpil trojnásobok!“ alebo „To si zo mňa robia srandu, že zmrzlina stojí tri eurá?“ znejú v kaviarňach a obchodoch denne.
Problémom však nie sú samotné názory, ale ich tón a verejnosť. Miestni sa cítia znevažovaní a vnímajú tieto poznámky ako nepriateľský postoj. Navyše, väčšina z nich ceny neurčuje – len sa snažia prežiť sezónu.
4. Hluk a jazyková dominancia
Ak ste niekedy navštívili väčší apartmánový dom či kemp počas leta, iste viete, o čom je reč. Večer sa začína grilovačkou, pokračuje vtipmi, pivom, spevom a často aj hlasným dohadovaním. A hoci to všetko znie ako dobrá zábava, z pohľadu miestnych je to len ďalšia bezsenná noc.
Pre obyvateľov pobrežných miest a dedín je leto náročné – ráno vstávajú kvôli práci, cez deň obsluhujú desiatky hostí, a keď konečne padne večer, čakajú ich hlučné noci. Ak k tomu pridáme fakt, že čeština a slovenčina často prehlušia aj miestne rádio, je pochopiteľné, že sa niekedy dostaví frustrácia.
Ako to zmeniť?
Je pravdou, že väčšina turistov sa správa slušne a rešpektuje krajinu, do ktorej zavítali. No aj niekoľko nevhodných zlozvykov stačí na to, aby sa vytvoril negatívny stereotyp. Dobrou správou je, že sa tomu dá ľahko predísť – stačí trocha ohľaduplnosti, úcta k miestnym ľuďom a chuť naozaj spoznávať kultúru krajiny, v ktorej trávime letné dni.
Možno práve vtedy, keď necháte konzervy doma, ráno si kúpite čerstvé pečivo a večer stíšite hlas, sa dočkáte nie len úsmevu, ale aj srdečného pozvania na domáce víno.
