Tím výskumníkov z Dukeovej univerzity odhalil prekvapivý mechanizmus v našom tráviacom systéme. V hrubom čreve sa nachádzajú špecifické senzorické bunky nazývané neuropódy, ktoré fungujú podobne ako chuťové poháriky – len s tým rozdielom, že namiesto úst reagujú priamo na zloženie potravy v čreve. Táto schopnosť by podľa vedcov mohla zásadne ovplyvniť naše stravovacie návyky a pomôcť aj pri kontrole hmotnosti.
Tieto bunky dokážu identifikovať zložky potravy a prostredníctvom signálov vysielaných do mozgu ovplyvňujú napríklad to, kedy máme jesť alebo kedy by sme mali s jedením prestať. Výskumný tím tento jav označil ako „neurobiotický zmysel“, čo v podstate predstavuje akýsi vnútorný zmysel čreva, píše New York Post.
Vedci veria, že toto poznanie môže významne prispieť k lepšiemu pochopeniu súvislostí medzi psychickým zdravím a stravovaním a potenciálne pomôcť pri liečbe obezity. Porovnávajú to so zmyslami ako zrak či čuch, ktoré nám pomáhajú orientovať sa vo svete – len tento „šiesty zmysel“ nás naviguje v oblasti výživy a zdravia.
Už skôr bolo známe, že medzi črevom a mozgom existuje priame spojenie. Tentoraz sa však ukázalo, že črevné bunky dokážu mozog varovať aj pred škodlivými baktériami. Vedci sledovali aktivitu neuropódov, ktoré používajú špecifické receptory a komunikujú cez blúdivý nerv – hlavnú spojnicu medzi tráviacim traktom a mozgom.
V rámci experimentu dali výskumníci jednej skupine myší po nočnom pôste malé množstvo flagelínu – bielkoviny, ktorá hrá úlohu pri pohybe baktérií. U myší, ktoré prijali baktérie schopné vyvolať infekciu, pozorovali znížený príjem potravy. Ukázalo sa, že receptor TLR5 napomáha preniesť do mozgu informáciu, že nie je vhodné pokračovať v jedení. V prípadoch, keď bol tento receptor nefunkčný, sa tento signál k mozgu nedostal.
Neurovedec Diego Bohórquez, vedúci výskumník zo školy medicíny na Dukeovej univerzite, vysvetlil, že neuropódy sú schopné rozlíšiť skutočný cukor od umelých sladidiel, čo môže byť kľúčové pre pochopenie našej odozvy na rôzne druhy potravy. Podľa neho nové poznatky môžu pomôcť objasniť, aký vplyv majú črevné mikróby na naše správanie. Ďalšia fáza výskumu by sa mala zamerať na diéty, ktoré menia črevnú mikroflóru, čo by mohlo zohrávať významnú úlohu pri liečbe obezity či duševných porúch.
