Keď príde reč na zdravý životný štýl, spánok je jedným z najčastejšie spomínaných pilierov. Spolu s výživou a pohybom tvorí základ, bez ktorého naše telo jednoducho nefunguje správne. Hoci sa dlhodobo hovorí o tom, že dospelí spia málo, objavujú sa aj opačné extrémy – spánok, ktorý je „príliš dlhý“. A práve ten je v posledných rokoch čoraz viac spájaný s negatívnymi zdravotnými následkami.
Nedávna analýza takmer 80 rôznych štúdií, ktoré sledovali spánok a zdravie tisícov ľudí počas najmenej jedného roka, priniesla prekvapujúci výsledok: ľudia, ktorí spali viac ako deväť hodín denne, mali výrazne vyššie riziko predčasného úmrtia – konkrétne až o 34 % vyššie – v porovnaní s tými, ktorí spávali ideálne množstvo (7–8 hodín). Informoval o tom portál Science Alert.
A hoci spánkový deficit nie je nič nové – ľudia s menej než siedmimi hodinami spánku denne čelili o 14 % vyššiemu riziku úmrtia – tieto čísla jasne naznačujú, že aj príliš dlhý spánok môže predstavovať zdravotný problém.
Dlhý spánok ako symptóm, nie príčina
Treba však zdôrazniť, že dlhší spánok sám osebe nemusí byť pôvodcom zdravotných komplikácií. Výskumníci upozorňujú, že v mnohých prípadoch je predĺžený čas v posteli len dôsledkom existujúcich problémov – ako je chronická bolesť, depresia, metabolické poruchy alebo nežiadúce účinky liekov.
Ľudia so zdravotnými ťažkosťami často trávia v posteli viac času kvôli únave, vyčerpaniu alebo preto, že ich spánok je prerušovaný a má nízku kvalitu. Dlhší spánok tak môže byť kompenzáciou, nie voľbou.
Zároveň sú faktory ako obezita, fajčenie alebo fyzická neaktivita spojené nielen s horším zdravím, ale aj s narušeným spánkovým režimom. Výsledok? Namiesto toho, aby bol dlhý spánok škodlivý sám osebe, je častejšie len ukazovateľom, že niečo v tele nie je v poriadku.
Koľko je teda „tak akurát“?
Spánkové potreby sa líšia podľa veku a individuálnych biologických faktorov. U tínedžerov je odporúčané množstvo vyššie (8–10 hodín), zatiaľ čo starší dospelí môžu cítiť potrebu tráviť v posteli viac času – nie však nevyhnutne kvôli potrebe dlhšieho spánku.
Vo všeobecnosti však platí, že väčšina dospelých potrebuje 7 až 9 hodín kvalitného spánku. Nielen dĺžka, ale aj pravidelnosť a kvalita zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako spánok ovplyvňuje celkové zdravie.
Čo si z toho zobrať?
Ak patríte medzi tých, ktorí pravidelne spia viac ako deväť hodín denne, neprepadajte panike. Neznamená to automaticky, že ste v ohrození. Je však vhodné pozorovať svoje telo a zamyslieť sa nad tým, či tento zvýšený spánkový čas nesúvisí s inými príznakmi – napríklad vyčerpanosťou, stratou energie, únavou počas dňa alebo zmenami nálad.
Ak sa dlhodobý nadmerný spánok kombinuje aj s inými zdravotnými ťažkosťami, môže byť užitočné poradiť sa s lekárom. Zmysluplná môže byť aj konzultácia so spánkovým špecialistom.
Zdravé návyky pre kvalitnejší spánok
Bez ohľadu na to, či spíte málo alebo veľa, existuje niekoľko overených spôsobov, ako zlepšiť kvalitu spánku:
- Doprajte si prirodzené denné svetlo počas dňa a venujte sa pohybu.
- Choďte spať a vstávajte v rovnakom čase, aj cez víkendy.
- Vyhnite sa obrazovkám aspoň hodinu pred spaním.
- Vytvorte si pokojné a tmavé prostredie, ktoré podporuje zaspávanie.
Spánok je dôležitý – ale viac neznamená vždy lepšie. Ak telo signalizuje, že potrebuje výrazne viac odpočinku než zvyčajne, môže to byť dôležitý ukazovateľ, že niečo vo vašom zdraví nie je v rovnováhe.
