Ruskí vojaci, ktorí odmietajú ďalej bojovať na Ukrajine, čelia podľa informácií CNN extrémne krutým následkom. Tí, ktorí sa pokúsia utiecť alebo vyjadriť nesúhlas s vojenskou službou, sú často brutálne potrestaní priamo svojimi veliteľmi. Ich výpovede, ako aj videozáznamy zachytávajúce tieto praktiky, sa objavujú buď prostredníctvom ukrajinského odpočúvania komunikácie nepriateľa, alebo ich zaznamenávajú samotní členovia ruskej armády a zverejňujú na sociálnych sieťach.
Jedna z týchto nahrávok obsahuje rozhovor, v ktorom veliteľ nariaďuje exemplárny trest – vojaka, ktorý sa pokúsil dezertovať, prikáže priviazať ku stromu, aby sa stal ľahkým cieľom pre ukrajinské drony. Tento barbarský spôsob trestania sa údajne označuje ako „obeť pre Babu Jagu“, strašidelnú čarodejnicu zo slovanského folklóru, ktorá hoduje na svojich obetiach. Takýto výraz sa v ruskej armáde spája s veľkými ukrajinskými dronmi, ktoré medzi ruskými vojakmi vzbudzujú silnú paniku a strach. Jeden z ukrajinských dronových operátorov známy pod prezývkou Munin tvrdí, že sám videl podobné prípady a často ich počul aj v zaznamenaných hovoroch nepriateľa. Píše CNN.
Na jednom videu, ktoré natočili ruskí vojaci, stojí muž priviazaný k stromu a nervózne sleduje oblohu. Predstavuje sa ako vojak z mesta Kamensk-Uralskij.
Uvádza, že utiekol zo svojej jednotky po tom, ako ho vystrašil útok ukrajinského dronu. Na videu je počuť hlas druhého vojaka, ktorý sa mu vysmieva, že ak sa dron objaví, vypustí všetko, čo má, priamo na neho. Video sa končí bez vysvetlenia, čo sa s mužom stalo.
Oficiálne sa Rusko nevyjadruje k prípadom dezercie, podobne ako väčšina krajín. No práve sociálne siete, najmä Telegram, prinášajú čoraz viac autentických výpovedí o tom, akému tlaku a hrôze čelia ruskí vojaci. Viaceré záznamy naznačujú, že strach, zúfalstvo a hlboké pochybnosti o zmysle vojny sú hlavnými dôvodmi, pre ktoré sa mnohí z nich pokúšajú z armády utiecť.
Bývalý člen trestnej jednotky Štorm Z, Jurij Durjagin, ktorý bojoval v Doneckej oblasti, napríklad vypovedal, že z jednej ofenzívy prežilo len 32 mužov z pôvodných 150. Taktiež priznal, že dostával len zlomok zo sľúbenej mzdy, a keď sa obrátil so sťažnosťou na nadriadených, bolo mu povedané, že tým len zbytočne mrhá časom.
Rusi zviazali svojho spolubojovníka reťazou pod krk a dali ho do psej búdy, kde ho držia za to, že bez dovolenia opustil svoje pozície. Zdroj:X/Special Kherson Cat
Dodal, že armáda často zatajuje smrť svojich vojakov, aby nemusela vyplácať odškodnenie rodinám. Nezriedka sú mŕtvi oficiálne vedení ako nezvestní. Jeden z jeho veliteľov údajne dokonca donútil mužov postaviť sa k stene len preto, že odmietli ísť do nebezpečnej ofenzívy proti guľometnej paľbe.
O brutálnych praktikách svedčia aj ďalšie záznamy. Na jednom videu niekto otvára poklop kovovej nádrže, v ktorej sú natlačení traja muži len v spodnej bielizni. V inom prípade je použitý tzv. „kolotoč“ – terénne vozidlo ťahá za sebou spútaného vojaka po zemi v kruhoch ako formu výstrahy.
Organizácia Strať sa, predtým známa ako Choďte lesom, ktorá sídli v Barcelone, pomáha ruským mužom vyhýbať sa odvodu a tiež podporuje dezertérov. Jej riaditeľ Grigorij Sverdlin tvrdí, že násilie je nielen základnou metódou, ale aj hlavnou „súdržnou silou“ ruskej armády. Od jej vzniku v roku 2022 pomohla táto organizácia už približne 1 700 mužom uniknúť vojenskej službe.
V 15. motostreleckej brigáde pochovávajú dezertérov po krk v takzvanej „tesnej jame“. Zdroj: X/WarTranslated
Skutočný počet dezertérov však môže byť omnoho vyšší – podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) by mohlo ísť až o 50-tisíc prípadov, pričom tieto čísla vychádzajú z uniknutých dát ruského ministerstva obrany.
Mnohí ruskí vojaci sa snažia dezertovať ešte predtým, než sú nasadení na front. Kritizujú povrchný výcvik, ktorý často netrvá viac ako niekoľko týždňov. Tí, ktorí sa ocitli priamo na bojisku, hovoria o úplnom nezáujme zo strany svojich veliteľov. Život bežného vojaka nemá pre nadriadených takmer žiadnu hodnotu – častejšie sa rieši strata vojenskej techniky ako úmrtia ľudí.
Podľa platnej ruskej legislatívy môže byť dezercia potrestaná až pätnásťročným väzením. V realite však vojaci čelia okamžitým a neľútostným trestom priamo na bojisku, ktorých hlavným cieľom je zastrašiť ostatných a zabrániť ďalším útekom. Veľmi často ide o formy trestu, ktoré porušujú základné ľudské práva.
„Vážený Vladimir Vladimirovič,“ začína jedno video zverejnené na Telegrame mužom identifikovaným ako Jurij Duryagin, čo je v podstate osobná žiadosť o pomoc ruskému prezidentovi Putinovi.
Duryagin hovorí, že bojoval v Doneckej oblasti na Ukrajine, kde kvôli slabému vybaveniu a nedostatku munície prežilo jeden konkrétny útok iba 32 mužov z jeho roty. Rota môže mať zvyčajne až 150 vojakov. Putinovi povedal, že dostal menej ako pätinu svojho platu, ale dodal, že jeho nadriadení mu hovoria, že by len strácal čas sťažovaním sa.
Keď na bojisku došlo k úmrtiam, často sa to zatajovalo, aby sa predišlo vyplácaniu odškodného rodinám pozostalých.
„Osobne som videl, ako mi pred očami zomierajú súdruhovia. Boli zabití. Rodičia sa snažili zistiť informácie o svojich príbuzných a blízkych, ale bolo im povedané, že daná osoba je nezvestná,“ hovorí.
Možno najodsudzujúcejšie zo všetkého je, že zrejme obvinil jedného veliteľa zo streľby na tých, ktorí sa odmietli zúčastniť, a povedal, že „postavil ľudí k múru, pretože jednoducho odmietli ísť proti guľometu“.
Hoci aj Ukrajina má podľa CNN vlastné problémy s bojovou morálkou a dezertérmi, rozdiel spočíva v miere presvedčenia. V radoch ruskej armády dominuje pocit beznádeje a hlbokého odporu k samotnému konfliktu. Mnohí vojaci, ktorí sa snažia z územia bojov uniknúť, priznávajú, že bojujú vo vojne, ktorej vôbec nerozumejú. Často sa pýtajú: „Prečo sme tu? Toto nie je naša vojna.“
