Komunistický režim v Československu v 50. rokoch zneužil brutálnu rodinnú vraždu z Kožichovíc na Třebíčsku na vytvorenie falošného politického procesu. Muž, ktorý zavraždil svoju nevestu, bol spolu s nevinnými osobami neprávom odsúdený a popravený. Príbeh tejto rodinnej tragédie a jej zneužitia dnes odhaľujú historici v novej knihe venovanej popraveným za komunizmu.
Len niekoľko dní po brutálnej vražde, ku ktorej došlo 30. októbra 1952, sa z nešťastia stala politická kauza, ktorá zničila viacero nevinných životov a ovplyvnila osudy sirôt. Informuje iDnes.
Brutálna vražda v rodine Dvořákovcov
V obci Kožichovice na Třebíčsku došlo k tragédii, keď Jan Dvořák starší násilne zavraždil svoju nevestu Máriu, matku dvoch malých detí – štvoročného Jana a dvojročnej Márie. „Jan Dvořák starší jej tela najprv rozmlátil tvár a potom ju kladivom a motykou brutálne zabil,“ opisujú historici. Telo pochoval neďaleko domu do jamy medzi ovocnými stromami.
Už 4. novembra 1952 bol Jan Dvořák starší zatknutý, o deň neskôr polícia zatkla aj jeho syna, Máriinho manžela, tiež menom Jan Dvořák mladší. Syn bol neprávom obvinený zo spoluúčasti na vražde.
V oboch prípadoch išlo o vymyslené obvinenia, ktoré komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) využila na politický proces.
Rodina zničená na viacerých frontoch
Po tragédii zomrela v novembri 1952 aj babička detí Františka Dvořáková. Malí súrodenci tak prišli v priebehu niekoľkých mesiacov o takmer celú rodinu. Do opatery si ich vzali ich starí rodičia z matkinej strany, Jan a Anežka Hrůzovci, ktorých režim označil za „kulakov“, a tak im štát neposkytol žiadnu pomoc.
Politický motív? Kolektivizácia
Podľa dobových súdnych verdiktov bol údajný motív vraždy odpor k družstevnej kolektivizácii. Jan Dvořák starší bol zásadne proti vstupu do JRD, syn s manželkou do družstva vstúpili v roku 1950, no o dva roky neskôr z neho vystúpili.
Podľa historika Petra Mallotu však išlo o zneužitie vraždy na politický proces: „Jan Dvořák mladší sa stal v tomto komplotu ŠtB komplicom svojho otca, a to nielen vo veci tzv. protistátnej sabotážnej činnosti, ale dokonca aj v prípade vraždy svojej manželky. Z nej sa novovzniknutým naratívom stala akási ‚mučenica kolektivizácie‘.“
Falošná odbojová skupina a manipulácie ŠtB
ŠtB počas vyšetrovania vytvorila fiktívnu odbojovú skupinu v Kožichoviciach, do ktorej zahrnula okrem Dvořákovcov aj ďalších miestnych obyvateľov. Všetko v kontexte rozbiehajúcej sa kolektivizácie a boja proti „nepriateľom štátu“.
„V danú dobu stále rezonoval krajom prípad Babice a komunisti pripravovali ďalšiu ofenzívu v oblasti kolektivizácie,“ vysvetľuje Mallota. Všetci obvinení mali byť prepojení na americké spravodajské služby a plánovať sabotáže.
Popravy a dlhodobé následky
Jan Dvořák starší a jeho syn boli 6. mája 1953 popravení v Prahe na Pankráci, každý na vlastnej šibenici, len pár metrov od seba. Ďalší obvinený dostal 25 rokov väzenia, ktorý si odpykal až do amnestie v roku 1960.
Jan Dvořák mladší, ktorý bol najskôr odsúdený neprávom, sa do konca života snažil očistiť meno otca a dosiahnuť jeho rehabilitáciu. „Keď som mu asi dva mesiace pred smrťou povedal, že historické zistenia potvrdzujú jeho nevinu, bol veľmi šťastný,“ povedal starosta Kožichovíc Otakar Maštera.
Zánik statku a nový začiatok
Po zhoršení zdravotného stavu posledného člena rodiny, Jana Dvořáka mladšieho, obec odkúpila zdevastovaný statok a po jeho smrti ho zbúrala. Na mieste stojí nový obecný úrad. Z pôvodnej usadlosti zostala zachovaná len záhrada a jedna stodola.
