Spojené štáty americké zavádzajú od piatku 15 % clo na väčšinu tovaru prichádzajúceho z Európskej únie. Opatrenie, ktoré prichádza počas druhého mandátu prezidenta Donalda Trumpa, je zjavne súčasťou širšej stratégie na zníženie obchodného deficitu a posilnenie vplyvu USA v globálnom hospodárskom priestore.
Pôvodné hrozby zo strany americkej administratívy naznačovali zavedenie ciel až na úrovni 50 %. V porovnaní s tým sa 15 % môže javiť ako kompromis, no z pohľadu EÚ ide o trojnásobný nárast oproti minuloročnému priemeru (4,8 %).
Citlivé oblasti ako automobilový priemysel síce zažijú paradoxné zníženie ciel zo 27,5 % na 15 %, no iné odvetvia – vrátane chemického či textilného priemyslu – pocítia nové zaťaženie naplno. Informuje portál e15.
Nie všetko bude zdaňované
EÚ vyrokovala sériu výnimiek, ktoré sa týkajú strategických výrobkov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová potvrdila, že clá sa nebudú vzťahovať na dopravné lietadlá, vybrané chemikálie, niektoré generiká, poľnohospodárske produkty a suroviny nevyhnutné pre energetickú bezpečnosť.
V hre zostávajú ďalšie kategórie ako čipy, liehoviny a farmaceutické výrobky. Rozhodnutie sa očakáva v nasledujúcich týždňoch.
Drahý mier: 750 miliárd na nákup americkej energie a techniky
Súčasťou dohody je aj záväzok EÚ nakúpiť americké strategické komodity v hodnote 750 miliárd dolárov. Pôjde najmä o ropu, LNG a jadrovú technológiu. Okrem toho sa Brusel zaviazal k nákupom vojenskej techniky z USA – hoci konkrétne čísla neuviedol.
Európske podniky zároveň prisľúbili investície v USA v objeme až 600 miliárd dolárov, čo Washington vníma ako dôkaz „nového partnerstva“. Obchod medzi EÚ a USA sa za poslednú dekádu zdvojnásobil. Ročný objem presiahol 1,6 bilióna eur. Z toho viac ako polovicu tvoril tovar, zvyšok služby.
Do USA smerovalo z EÚ zbožie za 531,6 miliardy eur – najviac z Nemecka, Írska a Talianska. Import z USA dosiahol 333,4 miliardy eur, pričom hlavným odberateľom boli Holandsko a Nemecko. V oblasti služieb majú navrch Američania – najväčšími exportérmi sú technologické giganty ako Amazon, Microsoft či Netflix.
Európa bez ilúzií, ale bez lepšej voľby
Reakcie politických lídrov v Európe sú zmiešané. Nemecký kancelár Friedrich Merz priznal, že dohoda poškodí nemecké hospodárstvo, no „iné možnosti neexistovali“. Talianska premiérka Giorgia Meloniová hovorila o stabilite, ktorú sa podarilo udržať.
Kritickejší tón zvolil francúzsky premiér François Bayrou: „Je to podriadenie Európy. Smutný deň pre kontinent.“ Ešte tvrdší bol maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého „Trump zjedol von der Leyenovú na raňajky“.
V Česku sa koalícia priklonila k interpretácii dohody ako predvídateľnej a nevyhnutnej. Opozícia, na čele s Karlom Havlíčkom (ANO), dohodu ostro odmieta. „Za prijateľné by bolo maximálne 10 % clo,“ uviedol.
