Transakčná daň mala pôvodne pomôcť zaplátať výrazný deficit v štátnom rozpočte. Napriek nesúhlasu podnikateľskej verejnosti sa vláda rozhodla túto daň zaviesť, avšak podľa odborníkov sa jej výnosy zatiaľ výrazne líšia od pôvodných predpokladov. Ministerstvo financií síce argumentuje, že znížený výber je v súlade s priebežnými zmenami v ekonomike počas roka, no experti varujú, že celkový výnos bude značne nižší, než štát plánoval.
Za prvý štvrťrok priniesla transakčná daň do rozpočtu iba niečo vyše 124 miliónov eur, upozorňuje portál openiazoch.sk. Ak by sa tento trend zachoval až do konca roka, celkový výber by dosiahol zhruba 373 miliónov eur. V porovnaní s rozpočtovanými 575 miliónmi to predstavuje rozdiel viac ako 200 miliónov eur, čo je pokles o približne 35 %.
Daňová poradkyňa Silvia Hallová z firmy Grant Thornton upozorňuje, že samotná konštrukcia dane je chybná a zároveň spôsobuje ďalšie negatívne javy v ekonomike. Podľa nej výber dane motivuje podnikateľov k presunu transakcií do hotovosti, čím sa znižuje nielen výnos samotnej transakčnej dane, ale aj príjmov a DPH.
Ľudia sa vrátili k hotovosti
Znížený výber potvrdila aj aktuálna predikcia analytikov Inštitútu finančnej politiky, ktorý funguje pod rezortom financií. V porovnaní s februárovou prognózou znížili očakávané príjmy z daní a odvodov o 452 miliónov eur. V konečnom dôsledku by tak podľa Hallovej mohol výpadok oproti rozpočtu prekročiť až 930 miliónov.
Tento vývoj vysvetľujú zhoršením celkového ekonomického prostredia. Hallová pripomína, že už pri zavedení dane bolo zrejmé, že jej dizajn neumožní dosiahnuť plánované čísla. Navyše, podľa nej daň podporuje rozmach neoficiálnej ekonomiky, keďže motivuje podniky k väčšiemu používaniu hotovosti, z ktorej štát často neinkasuje žiadne dane.
K tomu sa podľa nej pridáva aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku, ktoré je druhé najvyššie v rámci Európskej únie a neúmerne vysoká daň z príjmu právnických osôb, čo podľa nej ešte viac zhoršuje kondíciu domácej ekonomiky.
Dopadom tohto vývoja je podľa Hallovej aj výrazný úbytok priamych zahraničných investícií. Zatiaľ čo v roku 2023 bolo na Slovensku realizovaných 484 investičných projektov v hodnote 3,95 miliardy eur, o rok neskôr ich počet klesol na 28 s objemom 1,7 miliardy. V tomto roku sa podľa nej neočakáva, že by hodnota investícií presiahla 500 miliónov eur.
Podporuje šedú zónu
Slovensko patrí medzi výnimočné krajiny, ktoré zaviedli transakčnú daň – podobný model má len Maďarsko, pričom jeho nastavenie sa od slovenského líši. Na rozdiel od Slovenska, kde sa zdanenie vzťahuje prevažne na firmy, v Maďarsku podliehajú dani aj fyzické osoby.
Najzásadnejším problémom slovenskej verzie dane je podľa Hallovej rozdiel v zaťažení hotovostných a bezhotovostných operácií. Elektronické prevody, ktoré sú automaticky evidované v účtovníctve, sú zdaňované sadzbou 0,4 % s maximom 40 eur, zatiaľ čo hotovostné platby dani nepodliehajú. Tento rozdiel podľa nej priamo motivuje firmy používať hotovosť, ktorá sa často nedostane do oficiálnych účtovných záznamov a smeruje do šedej ekonomiky, ktorá je už teraz na Slovensku jedna z najväčších v EÚ a hrozí jej ďalší rast.
