Dcéra Borisa Kollára, mladá Ester Krištúfková, sa nedávno ocitla v srdcervúcej situácii, ktorá ukázala jej mimoriadnu empatiu a schopnosť konať aj v tých najťažších chvíľach. Len sedemnásťročná slečna, ktorá zdedila krásu po svojej mame Petre Krištúfkovej, sa dostala do nečakaného nočného dobrodružstva, ktoré začalo slzami a končilo nádejou.
V jedno neskoré večerné hodiny sa stala svedkom tragickej nehody – priamo pred jej očami zrazil autobus malého ježka. Mnohí by nad tým mávli rukou, no Ester konala inštinktívne a s veľkým citom. Okamžite volala svojej mame, úplne rozrušená a v slzách. Ježko, ktorý sa zdal byť ťažko zranený, už ležal u nej v aute a ona nevedela, čo má robiť ďalej.
Pre Petru Krištúfkovú, ktorá je zvyknutá zachraňovať rôzne tvory a situácie, to nebolo nič nové, ale najskôr musela upokojiť dcéru, ktorá bola otrasená a plná emócií. Informuje Pluska.sk.
„Toto dokážu urobiť len krásni blázni a ja som rád, že moja dcéra Ester Krištúfková medzi nich patrí,“ napísal Boris Kollár.
Nasledovalo hektické hľadanie nočnej veterinárnej pohotovosti, ktoré prinieslo krutú realitu – podľa jedinej dostupnej ambulancie bolo najhumánnejším riešením zviera utratiť. Ester dostala 15 minút na rozmyslenie, zatiaľ čo ježkovi podali injekciu proti bolesti. Situácia sa zdala byť bezvýchodisková.
No v tom prišla nádej – Petra na internete narazila na českú organizáciu „Naděje pro ježky“, ktorá sa už 16 rokov stará o hendikepované ježky. Našla kontakt na ženu menom Jana, ktorá svoj život zasvätila týmto malým tichým tvorom.
„Super, kúsok od Brna. Volá sa Jana. Krásny blázon. Už 16 rokov sa stará o hendikepovaných ježkov. Robila rozhovor v rádiu. Čítam komentáre, príspevky. Kopec ľudí ju pozná. Je skvelá, láskavá. Takže je tu nádej, že ho nebude treba uspať a ježko bude mať na život viac času ako tých 15 minút,“ hovorí Petra.
Napriek pokročilej hodine sa Petra okamžite spojila s Janou, ktorá im poskytla presné inštrukcie, ako sa o ježka postarať do rána.
„Dať do vane uterák, vodu, konzervu pre mačky, teplo, tmu. A ak prežije do rána, len ho odviezť do Brna na Fakultu veteriny oddelenie drobných cicavcov, a nechať ho tam. Je s nimi dohodnutá. Pani Jana je momentálne na chate. Keby bola doma, môže jej ho priviezť kľudne aj v noci a ona ho tam zoberie. Už je polnoc, všetko urobené podľa jej pokynov,“ opísala.
Uložili ho na teplé, tmavé miesto s uterákom a troškou mačacej konzervy – a čakali. Jana im zároveň vysvetlila, že ak sa ježko dožije rána, môžu ho priviezť na Fakultu veterinárneho lekárstva v Brne, kde ho prijmú na oddelení pre drobné cicavce.
A ráno skutočne prinieslo zázrak – ježko prežil. Ester a Petra neváhali ani chvíľu, sadli do auta a vydali sa do Brna, aby svojho zraneného pasažiera dopriali odbornú starostlivosť. Tam ich už čakala veterinárka, ktorá bola o celej situácii informovaná a ochotne si zviera prevzala. Vyšetrenia a RTG snímky malého pacienta boli na programe dňa, a kým sa Jana vráti z chaty, bude ježko v bezpečí v rukách odborníčky.
Celé náklady na liečbu a starostlivosť prebral na seba český neziskový spolok. Tento jednoduchý, no silný príbeh však nehovorí len o záchrane jedného zraneného ježka – je o niečom omnoho hlbšom. O ľudskosti, ktorá sa ešte stále objavuje aj tam, kde by ju mnohí nehľadali. O mladom dievčati, ktoré namiesto ľahostajnosti prejavilo srdce. A o matke, ktorá v rozhodujúcom momente stála pri svojej dcére.
Petra Krištúfková sa v závere úprimne poďakovala všetkým „krásnym bláznom“, ktorí majú odvahu pomáhať. Spomenula aj vlastnú cestu – už sedem rokov nekonzumuje mäso a snaží sa bojovať za život každej bytosti. Citát pani Jany, ženy z Naděje pro ježky, ktorý jej navždy utkvel v pamäti, znelo ako krédo: „Aj keby do rána zomrel, aspoň zomrie niekde, kde je teplo a láska. Nie sám, opustený na chladnej ulici.“
Tento príbeh sa stal virálnym nielen pre svoju dojemnosť, ale aj vďaka známej rodine, ktorá stojí za ním. No najviac zažiarila práve mladá Ester, ktorá ukázala, že aj medzi generáciou dospievajúcich existujú ľudia so silným citom pre spravodlivosť, súcit a odvahu.
