Vatikán sa momentálne ocitol pod tlakom novej vlny kritiky, ktorá sa týka vážnych podozrení z prania špinavých peňazí. Tieto podozrenia opätovne vyvolal bývalý generálny audítor Libero Milone, ktorý poukázal na možné manipulácie s bankovými prevodmi a nedostatok transparentnosti vo finančných operáciách Svätej stolice. Otázkou zostáva, či ide o skutočný škandál, alebo len o neoverené špekulácie.
V auguste sa opäť rozprúdila diskusia o finančných praktikách Vatikánu. Milone znovu otvoril tému, podľa ktorej mal Úrad pre správu majetku Apoštolskej stolice (APSA) možnosť meniť mená a čísla bankových účtov v rámci medzinárodného systému SWIFT, čo by mohlo umožňovať anonymné prevody a tým pádom aj pranie peňazí. Toto tvrdenie má zásadné dôsledky pre reputáciu Vatikánu, ktorý by v prípade potvrdenia mohol byť zaradený na čiernu listinu a odrezaný od globálneho bankového systému. Píše Ekonomický magazín.
Historicky nie sú finančné problémy pre Vatikán ničím novým. Už v 80. rokoch minulého storočia prebiehala aféra Banco Ambrosiano, pri ktorej vatikánska banka IOR čelila obvineniam zo spojitosti s mafiou a prania peňazí. Tragická smrť vtedajšieho riaditeľa banky, Roberta Calviho, dodala tejto kauze ďalší rozmer záhadnosti. O desaťročia neskôr zase Vatikán utrpel obrovské finančné straty pri investícii do luxusnej nehnuteľnosti v Londýne, čo viedlo k odsúdeniu vysokého cirkevného predstaviteľa za spreneveru. Tieto udalosti jasne ukazujú, že nedostatočná kontrola a transparentnosť financií sú starým problémom, ktorý stále trápi Svätú stolice.
Podľa Miloneho tvrdení mal APSA možnosť zasahovať do údajov v platobnom systéme SWIFT, čím mohla skryť tok finančných prostriedkov. Práve tieto okolnosti sa stali dôvodom jeho odvolania v roku 2017. Ak by sa tieto obvinenia potvrdili, znamenalo by to pre Vatikán vážne diplomatické aj finančné následky, ktoré by ohrozili jeho postavenie na medzinárodnej scéne.
Vatikán však tieto obvinenia striktne odmieta. Oficiálne stanovisko zdôrazňuje, že APSA v danom období neobsluhovala súkromných klientov a odborníci na systém SWIFT považujú manipuláciu s IBAN za technicky nemožnú. Takže zostáva otvorené, či ide o nepravdivé obvinenia bývalého audítora, alebo či sa za uzavretými dverami Svätej stolice naozaj odohrávajú závažné finančné machinácie.
Napriek tomu Vatikán vykonáva kroky smerujúce k väčšej transparentnosti. Údaje ukazujú pokles počtu hlásení podozrivých finančných transakcií a sú zverejňované opatrenia na zlepšenie kontroly verejných zákaziek. Výbor Rady Európy Moneyval ocenil v roku 2024 pokrok Svätej stolice v boji proti praniu špinavých peňazí. Tieto snahy naznačujú odhodlanie na nápravu, no otázkou zostáva, či sú dostatočné.
Zároveň nie je situácia vo Vatikáne izolovaná od širších súvislostí. Finančné škandály Svätej stolice môžu mať vplyv aj na cirkev v Česku, ktorá spravuje významný majetok a spolieha na dary veriacich. Pokles dôvery voči centrálnej cirkevnej inštitúcii by mohol viesť k zníženiu finančnej podpory, čo by ovplyvnilo jej fungovanie aj na lokálnej úrovni.
Okrem toho by škandály mohli komplikovať spoluprácu bánk a firiem so cirkevnými inštitúciami v strednej Európe. Morálna autorita cirkvi, ktorá sa snaží presadzovať etiku a spravodlivosť, je zároveň zraniteľná, ak sa jej finančné praktiky dostávajú pod otáznik.
Budúcnosť Vatikánu v oblasti financií bude závisieť od ďalšieho vývoja reforiem, ktoré nastolil nový pápež Lev XIV. Ak sa obvinenia potvrdia, hrozí Vatikánu výrazná izolácia v medzinárodnom bankovom systéme. Naopak, úspešná implementácia reforiem by mohla pomaly obnoviť dôveru v inštitúciu, hoci táto cesta bude pravdepodobne zdĺhavá.
V súčasnom kontexte reštitúcií a tlaku na samofinancovanie cirkvi možno očakávať aj prísnejšie požiadavky na hospodárenie v jednotlivých diecézach. Tento vývoj predstavuje výzvu i príležitosť na zvýšenie transparentnosti a na udržanie dôvery veriacich aj v lokálnych komunitách.
