Letný slnovrat priniesol najdlhší deň roka už 21. júna o 4:42 stredoeurópskeho letného času. Severný pól sa vtedy najviac priklonil k Slnku a jeho lúče dopadli kolmo na obratník Raka. Na severnej pologuli sa tým začalo astronomické leto, na južnej zasa zima. Kým v júni sme si užívali nekonečné svetlo, teraz je cítiť, že sa pomaly lúči.
V júli sa skracovanie dňa ešte schovalo za horúce večery a dlhé západy slnka. Teraz sa už však zmena nedá prehliadnuť. Rána sú chladnejšie, večerný vzduch sviežejší. Píše o tom aj imeteo.sk.
Slnečné hodiny miznú rýchlejšie
Zo začiatku po slnovrate ubúdajú svetlé minúty nenápadne, len po sekundách. No teraz ide o citeľné skoky. Slnko vychádza neskôr a zapadá skôr, často o dve až tri minúty denne. To znamená, že svetlý čas medzi východom a západom sa skracuje oveľa rýchlejšie než v júli.
Dnešný dátum (13. 8. 2025) je dobrým príkladom. V Bratislave sa Slnko objavilo o 5:43 a zapadne o 20:09. Pred mesiacom vyšlo o 5:05 a zapadlo až o 20:49. O mesiac, 13. septembra, sa na oblohe ukáže až o 6:26 a zmizne za horizontom už o 19:08.
Čím severnejšie, tým dlhšia hra svetla a tieňa
Dĺžka dňa závisí od toho, ako ďaleko od rovníka sa nachádzate. Na severe sú letné dni dlhšie a zimné noci nekonečné, zatiaľ čo na južnej pologuli je to presne naopak. Aj preto tam, kde teraz cítime skrátenie dňa, majú obyvatelia na opačnom konci sveta opačný pocit, dni sa im predlžujú.
Skracovanie dňa má citeľný vplyv nielen na ľudí, ale aj na zvieratá a rastliny. Niektoré druhy vtákov sa začínajú pripravovať na migráciu už pri prvých zmenách svetelného režimu. Rastliny postupne skracujú vegetačný cyklus a začínajú ukladať energiu do koreňov. U ľudí sa často prejavuje zmena nálad, kratšie dni môžu ovplyvniť hladinu hormónu melatonínu, ktorý riadi spánok a bdelosť.
Prečo sa skracovanie dňa zrýchľuje
Rýchlejšia strata denného svetla v druhej polovici augusta a v septembri je daná tým, že Zem sa na svojej obežnej dráhe blíži k jesennej rovnodennosti. Uhol dopadu slnečných lúčov sa mení rýchlejšie, čo skracuje dráhu Slnka po oblohe. Tento jav je rovnaký každý rok, no jeho intenzita sa zdá väčšia práve preto, že kontrast medzi dlhými júnovými dňami a septembrovými večermi je výrazný.
