Časti Európy zažívajú extrémne horúčavy, ktoré podľa prvých meraní prekonávajú doterajšie teplotné rekordy a zároveň zhoršujú rozsah i intenzitu lesných požiarov.
Na juhozápade Francúzska padli rekordy v mestách Angoulême, Bergerac, Bordeaux, Saint-Émilion a Saint-Girons. Podľa Météo France boli „často pozoruhodné, ba priam bezprecedentné maximálne teploty“ v regióne až o 12 °C vyššie, než je dlhodobý priemer. Píše o tom aj The Guardian.
V Chorvátsku zaznamenali nové maximá, v Šibeniku 39,5 °C a v Dubrovníku 38,9 °C, pričom rozsiahle požiare sa šírili pozdĺž pobrežia aj do susedných balkánskych krajín. Mimo Európy padali desiatky teplotných rekordov v Kanade a v Iraku, kde teploty nad 50 °C spôsobili celoštátny výpadok elektriny.
Horúčavy zasiahli južnú Európu len krátko po tom, čo škandinávske štáty čelili v Arktíde nezvyčajným teplotám presahujúcim 30 °C.
Bob Ward z Grantham Research Institute situáciu zhodnotil slovami: „Toto leto, rovnako ako každé posledné leto, je výnimočné, pokiaľ ide o extrémne horúčavy na celom svete.“
Tragédie a varovania vedcov
V Taliansku bolo 16 z 27 veľkých miest pod červeným varovaním pred horúčavami. Tam zomrel štvorročný chlapec na úpal. V Španielsku si požiar vyžiadal život muža, ktorý utrpel popáleniny na 98 % tela. Hoci v týchto krajinách nepadlo veľa rekordov, vedci bijú na poplach.
Podľa Josého Camacha z Aemet je „hlavnou črtou vlny horúčav jej dĺžka a rozsah, nie samotná intenzita“, no teploty zostávajú veľmi vysoké.
V juhozápadnom Francúzsku prekročilo 40 % meracích staníc v pondelok hodnotu 40 °C. Lauriane Batté z Météo France dodala, že je priskoro hovoriť o „drvení rekordov“, no geografický rozsah je výnimočný. Pripomenula tiež, že viac než polovica z 51 horúčav vo Francúzsku od roku 1947 sa odohrala za posledných 15 rokov: „Je to jasný dôkaz otepľovania klímy.“
Požiar vo Francúzsku. Zdroj: X/@NijhuisClaretta
Požiare horšie o 87 % než bežne
Extrémne horúčavy vysušili vegetáciu a umožnili požiarom šíriť sa rýchlejšie. Vedci z EÚ predpovedali tento týždeň „extrémne až veľmi extrémne podmienky“ v celej Európe, s obzvlášť vážnym rizikom na juhu a nadpriemernými hodnotami aj v severských regiónoch.
Podľa údajov z utorka zhorelo v Európe tento rok už viac než 400 000 hektárov pôdy, čo je o 87 % viac než priemer za posledných 20 rokov.
Horúčavy si každoročne vyžiadajú v Európe desaťtisíce obetí. Odhady naznačujú, že do konca storočia môže počet úmrtí spôsobených extrémnym teplom vzrásť o ďalších 8 000 až 80 000 ročne. Antonio Gasparrini z London School of Hygiene & Tropical Medicine upozornil, že účinné a rozmanité opatrenia v oblasti verejného zdravia budú kľúčové: „Tak ako pri predchádzajúcich udalostiach v uplynulých mesiacoch, aj teraz možno očakávať nielen výraznú úmrtnosť, ale aj veľké geografické rozdiely v nadmernej úmrtnosti.“
Minulý týždeň Svetová meteorologická organizácia upozornila, že požiare a zlá kvalita ovzdušia ešte zhoršujú zdravotné dopady horúčav. Pripomenula, že začiatkom augusta teploty prekročili 42 °C vo viacerých oblastiach západnej a strednej Ázie, severnej Afriky, južného Pakistanu a juhozápadu USA – miestami dokonca nad 45 °C.
Bob Ward dodal jasné varovanie: „Toto je realita klimatickej zmeny. A bude to len horšie.“
