Zamestnanosť napriek konsolidácii v posledných mesiacoch rástla. No Národná banka Slovenska vydala varovanie, že môže ísť o ticho pred búrkou na pracovnom trhu, čo môže znamenať hlboké otrasy.
Národná banka Slovenska upozorňuje, že vývoj hospodárstva sa v druhom štvrťroku 2025 spomalil výraznejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt vzrástol len o 0,1 %, čo je výsledok, ktorý viac pripomína krízový scenár než stabilný rast.
Za týmto slabým výkonom stojí predovšetkým útlm v priemyselnej výrobe. Najviac zasiahnutý je automobilový sektor, ktorý doteraz tvoril základ slovenskej exportnej sily. Zavedenie ciel na export do USA spôsobilo, že výroba začala ku koncu štvrťroka klesať, a to ohrozuje aj stabilitu celého priemyslu.
Slabší export bol síce čiastočne vyvážený poklesom dovozu energií, no celkový efekt ostáva negatívny. V konečnom dôsledku sa slovenská ekonomika ocitla v situácii, keď ťažko hľadá nové zdroje rastu.
- automobilky čelia prudkému poklesu objednávok
- export klesá rýchlejším tempom než dovoz
- priemyselné podniky signalizujú neistotu do budúcnosti
- Spotrebiteľské správanie a domáca spotreba
Dôležitým faktorom je aj slabšia spotreba domácností. Obyvatelia Slovenska sa naučili míňať opatrnejšie, čo je dôsledok konsolidačných opatrení a rastúcich cien. Aj keď počas veľkonočných sviatkov obchodníci zaznamenali vyššie tržby, po ich skončení sa predaje rýchlo vrátili na nižšiu úroveň. Tento trend poukazuje na to, že bežní spotrebitelia si čoraz častejšie musia rozmyslieť, za čo svoje peniaze utratia.
Maloobchod preto čelí podobnej neistote ako priemysel. Obmedzené výdavky domácností vytvárajú tlak na podniky, ktoré majú menší odbyt a obmedzené možnosti rásť. Slovensko tak vstupuje do obdobia, keď sa doterajší motor rastu – spotreba – spomaľuje.
Zamestnanosť v centre pozornosti
Napriek oslabenej ekonomike zamestnanosť zatiaľ priniesla prekvapivo pozitívny signál. Po poklese na začiatku roka zaznamenal trh práce najvyšší nárast zamestnanosti za posledné tri roky. Miera nezamestnanosti dokonca klesla na historické minimum 3,71 %. Tento vývoj však môže byť iba dočasný a odborníci upozorňujú, že septembrové štatistiky ukážu, či ide o stabilný trend, alebo len krátkodobý efekt.
„Čo je v skutočnosti za takýmto dobrým vývojom sa dozvieme až v septembri, keď sa zverejní kompletná sada dát. Mesačné indikátory ‒ či to boli počty poistných vzťahov v zdravotných poisťovniach alebo Sociálnej poisťovni ‒ ukazovali skôr pokles zamestnanosti. Aj mesačné údaje za vybrané odvetvia naznačovali pokles zamestnanosti, a to vo všetkých hlavných sektoroch okrem stavebníctva,“ hovorí NBS v správe.
Najväčšiu hrozbu predstavujú clá, ktoré môžu tvrdo zasiahnuť automobilový priemysel – jedného z najväčších zamestnávateľov v krajine. Preto sa pripravuje rozšírenie zákona o kurzarbeite, ktorý má pomôcť firmám pri dočasných výpadkoch objednávok a zabrániť masovým prepúšťaniam.
Regionálne rozdiely ukazujú, že situácia nie je všade rovnaká. Zatiaľ čo Bratislavský, Nitriansky či Trnavský kraj hlásia pokles nezamestnanosti, v okresoch ako Rimavská Sobota zostáva počet ľudí bez práce alarmujúci – až na úrovni 10,67 %. Ako to bude ďalej dnes nikto nevie odhliadnuť, ale trendy naznačujú skôr búrku, ako „jasnú oblohu“.
