Úzkosť je prirodzenou súčasťou života každého z nás. Krátkodobý stres pred skúškou, pohovorom či dôležitou udalosťou je normálny. Problém však nastáva vtedy, keď úzkosť prerastie do každodenného prežívania, zasahuje do práce, vzťahov a spôsobuje neustály pocit napätia. Vtedy už hovoríme o úzkostnej poruche, ktorá si vyžaduje pozornosť a liečbu.
Pod pojmom úzkosť rozumieme nepríjemný pocit obáv, nervozity či napätia. Kým u zdravého človeka tieto pocity pominú, u ľudí s úzkostnou poruchou pretrvávajú a môžu sa rýchlo striedať – z jednej obavy na druhú.
Najčastejšie formy úzkostných porúch:
- Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) – neustále, nadmerné obavy z každodenných situácií.
- Sociálna úzkosť – strach zo sociálnych interakcií, z hodnotenia a posudzovania ostatnými.
- Paniková porucha – záchvaty paniky a pocit ohrozenia bez reálneho dôvodu.
- Fóbie – silný strach z konkrétneho predmetu alebo situácie (napr. lietanie, výšky).
- Agorafóbia – obavy z miest, odkiaľ je ťažké uniknúť alebo získať pomoc.
- Separačná úzkosť – strach z odlúčenia od blízkej osoby, nielen u detí, ale aj u dospelých.
Príznaky úzkostných porúch
Úzkosť sa prejavuje na psychickej aj fyzickej úrovni. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- pocit strachu, ohrozenia alebo blížiacej sa katastrofy,
- problémy so sústredením a “prázdna myseľ”,
- podráždenosť a zvýšená citlivosť,
- tras, napäté svaly či nepokojné pohyby,
- búšenie srdca, potenie alebo krátky dych,
- poruchy spánku, nespavosť, nočné mory,
- tráviace ťažkosti, nevoľnosť, závraty.
Ak tieto príznaky trvajú dlhodobo a ovplyvňujú každodenné fungovanie, ide o signál vyhľadať odbornú pomoc.
Prečo vzniká úzkosť?
Presná príčina úzkostných porúch nie je známa, no odborníci sa zhodujú, že ide o kombináciu viacerých faktorov:
- Genetika – úzkosť sa môže “dediť” v rodine.
- Mozgová chémia – zmeny v nervových dráhach, ktoré riadia strach a emócie.
- Stresujúce životné udalosti – trauma, strata blízkeho, zneužívanie alebo dlhodobý tlak.
- Fyzické ochorenia – problémy so srdcom, štítnou žľazou či tráviacim traktom.
- Návyky a látky – alkohol, drogy či aj náhle vysadenie niektorých liekov.
Rizikové faktory
Niektorí ľudia sú k rozvoju úzkostných porúch náchylnejší. Medzi rizikové faktory patria:
- detské traumy, zanedbávanie alebo týranie,
- negatívne životné udalosti (napr. skorá strata rodiča),
- dlhodobé ochorenia a chronická bolesť,
- zneužívanie alkoholu a návykových látok,
- nízke sebavedomie a plachosť v detstve,
- výskyt úzkosti alebo depresie v rodine.
Diagnostika úzkosti
Ak má človek dlhodobo úzkostné príznaky, lekár najskôr vylúči iné zdravotné problémy. Následne môže pacienta odporučiť k psychiatrovi alebo psychológovi, ktorý pomocou rozhovorov a testov určí typ úzkostnej poruchy.
Dôležité je neskrývať symptómy a otvorene hovoriť o tom, ako úzkosť ovplyvňuje každodenný život – či už doma, v práci alebo v škole.
Liečba a zvládanie úzkosti
Dobrá správa je, že úzkostné poruchy sú liečiteľné. Najčastejšie sa využíva kombinácia psychoterapie a liekov.
- Psychoterapia
- Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) – učí, ako premeniť negatívne myšlienky na pozitívne a zvládať stresové situácie.
- Expozícia – postupné vystavovanie sa obávaným situáciám, aby sa znížila citlivosť na spúšťače.
Liečba liekmi
- moderné antidepresíva (SSRI, SNRI),
- benzodiazepíny na krátkodobé zníženie úzkosti,
- betablokátory na fyzické príznaky ako búšenie srdca,
- ďalšie lieky podľa individuálnych potrieb pacienta.
Vlastná pomoc a životný štýl
- obmedzenie kofeínu a alkoholu,
- pravidelný pohyb a zdravá strava,
- techniky hlbokého dýchania a meditácie,
- dostatok spánku a relaxačné rituály pred spaním,
- vedenie denníka, ktorý pomáha uvoľniť myseľ pred spánkom,
- podporné skupiny alebo rozhovory s blízkymi.
Život s úzkostnou poruchou
Žiť s úzkosťou môže byť vyčerpávajúce, no nie je to beznádejné. Mnohí ľudia sa vďaka liečbe a zmenám životného štýlu naučili úzkosť zvládať a žiť plnohodnotný život.
Kľúčom je vyhľadať odbornú pomoc včas, dodržiavať odporúčaný liečebný plán a pracovať na psychickej pohode. Úzkosť nemusí byť celoživotným utrpením – dá sa zvládnuť a krok za krokom získať späť kontrolu nad vlastným životom.
Panický záchvat a úzkosť: čo potrebujete vedieť
Úzkostné poruchy a panické záchvaty patria medzi najčastejšie psychické ťažkosti dnešnej doby. Prejavujú sa intenzívnym strachom, fyzickými príznakmi a obavami, ktoré dokážu výrazne narušiť kvalitu života. Napriek tomu, že môžu pôsobiť desivo a niekedy sa zamieňajú s telesným ochorením, odborníci zdôrazňujú: panický záchvat nie je život ohrozujúci. Je to reakcia tela a mysle na stres, napätie či vnútorné konflikty.
Čo je panický záchvat?
Panický záchvat je náhly nával intenzívneho strachu, ktorý spravidla vrcholí v priebehu 10 až 20 minút. Spúšťač môže byť známy (napr. stresová situácia), no neraz prichádza aj bez jasného dôvodu.
Prejavy sú často také silné, že pripomínajú infarkt alebo iný akútny zdravotný problém. Záchvat sa môže zhoršiť, ak má človek pocit, že mu ide o život, alebo ak sa bojí, že ho niekto v okolí odsúdi za jeho správanie.
Najčastejšie príznaky panického záchvatu:
- bolesť alebo tlak na hrudi,
- pocit dusenia,
- zrýchlený pulz, búšenie srdca,
- potenie, triaška, návaly tepla alebo zimnica,
- nevoľnosť, bolesť brucha,
- tŕpnutie alebo mravčenie v končatinách či tvári,
- strach zo straty kontroly alebo z blížiacej sa smrti.
Ak sa záchvaty opakujú, môže ísť o panickú poruchu – chronický stav, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc.
Prečo vzniká úzkosť?
Presná príčina úzkosti nie je známa, no odborníci hovoria o kombinácii viacerých faktorov:
- dlhodobý stres,
- iné zdravotné problémy (depresia, cukrovka, ochorenia štítnej žľazy),
- genetika – výskyt úzkosti u blízkych príbuzných,
- negatívne zážitky z detstva, vrátane zneužívania,
- záťažové situácie (operácia, náročná práca),
- užívanie návykových látok, alkoholu či nadmerný príjem kofeínu.
Vedci sa zhodujú, že dôležitú úlohu zohrávajú aj mozgové centrá riadiace strach a spracovanie spomienok.
Kto je ohrozený najviac?
Rizikové faktory úzkostných porúch sa líšia podľa typu, no medzi spoločné patria:
- osobnostné črty – plachosť, nervozita v detstve,
- nepriaznivá životná história (traumy, stresové udalosti),
- genetická predispozícia – až štvrtina pacientov má blízkeho príbuzného s úzkosťou,
- iné zdravotné ťažkosti,
- užívanie stimulantov (kofeín, niektoré lieky či drogy).
Ako sa diagnostikuje úzkosť?
Neexistuje jediný test, ktorý by s istotou určil diagnózu. Lekári kombinujú fyzikálne vyšetrenia, laboratórne testy (krv, moč), psychologické dotazníky a rozhovory. Cieľom je vylúčiť iné ochorenia a zistiť rozsah ťažkostí. Dobrou správou je, že úzkosť a panické záchvaty sa dajú liečiť. Terapia pomáha zmierniť príznaky a umožňuje viesť plnohodnotný život.
Hlavné prístupy:
- Psychoterapia – najčastejšie kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá učí zvládať negatívne myšlienky a postupne čeliť strachom.
- Lieky – antidepresíva (SSRI, SNRI), niekedy krátkodobo benzodiazepíny či anxiolytiká.
- Doplnkové metódy – mindfulness, joga, relaxačné cvičenia, tréning zvládania stresu.
- Prírodné prístupy a životný štýl
Veľmi účinné sú aj zmeny v každodennom fungovaní.
Medzi najdôležitejšie patria:
- dostatok spánku,
- pravidelný pohyb,
- zdravá strava,
- obmedzenie alkoholu a kofeínu,
- nefajčiť,
- meditácia alebo dychové cvičenia.
Výskumy ukazujú, že niektoré potraviny majú priaznivý vplyv na psychiku – napríklad mastné ryby (losos, makrela), ľanové a chia semienka, kurkuma, potraviny bohaté na horčík či vitamín D.
Úzkosť u detí a tínedžerov
Úzkosť v detstve je prirodzená, no ak je nadmerná, môže prerásť do poruchy. Podľa CDC má približne 10 % detí a mladistvých od 3 do 17 rokov diagnostikovanú úzkosť.
Príznaky môžu zahŕňať podráždenosť, problémy so spánkom, bolesti hlavy či brucha, odmietanie chodiť do školy alebo separačný strach.
U tínedžerov je časté, že úzkosť vedie k problémovému správaniu, úniku k alkoholu či drogám a k depresii. Správna diagnostika a kombinovaná liečba sú preto kľúčové.
Úzkosť, stres a depresia
Hoci stres a úzkosť spolu úzko súvisia, nie sú to isté. Stres má konkrétny spúšťač a po jeho odstránení ustupuje. Úzkosť môže pretrvávať aj bez jasnej príčiny a vyžaduje si liečbu. Úzkosť a depresia sa často vyskytujú spoločne a zhoršujú vzájomne svoje príznaky. Dobrou správou je, že majú podobné možnosti liečby – psychoterapiu, lieky a úpravu životného štýlu.
Prevencia spočíva v zdravom životnom štýle, správnom manažmente stresu a včasnom vyhľadaní pomoci. U detí a mladistvých zohráva dôležitú úlohu aj prevencia šikany, násilia či zanedbávania.
Neliečená úzkosť môže viesť k dlhodobým zdravotným komplikáciám – od vyčerpania až po kardiovaskulárne ochorenia. S odbornou pomocou však väčšina ľudí dokáže svoje ťažkosti zvládnuť a vrátiť sa k plnohodnotnému životu.
