Spoločnosť Mattel, výrobca legendárnej bábiky Barbie, oznámila novú éru vo svojom podnikaní – hračky s podporou umelej inteligencie. Partnerom pri tomto projekte je technologická firma OpenAI, pričom prvé inteligentné Barbie by sa na trhu mohli objaviť už koncom roka 2025.
Firma hovorí o inovatívnych, veku prispôsobených zážitkoch a zdôrazňuje, že sa bude dbať na súkromie a bezpečnosť. Tieto sľuby však nateraz odborníkov a rodičov nepresviedčajú. Informuje o tom magazín Pravda.
Obavy o vývoj detí
Kritici upozorňujú, že rozhovory medzi deťmi a hračkami napodobňujúcimi ľudskú komunikáciu môžu zasahovať do psychického vývoja. Robert Weissman, prezident organizácie Public Citizen, tvrdí, že deti nedokážu odlíšiť reálny vzťah od umelej interakcie. Podľa neho tak vzniká riziko, že sa mladí používatelia naviažu na digitálne entity a zanedbajú budovanie skutočných sociálnych väzieb.
Hračky, ktoré vytvárajú ilúziu dôverného priateľstva, môžu v konečnom dôsledku narušiť prirodzenú detskú predstavivosť a podporiť emocionálnu závislosť.
Minulosť ukazuje riziká
Nejde pritom o prvý pokus Mattelu s digitálnymi funkciami. Už v roku 2015 predstavila firma „Hello Barbie“, bábiku schopnú viesť rozhovory prostredníctvom nahrávania hlasu, ktorý bol spracúvaný na serveroch v cloude. Produkt okamžite vzbudil vážne obavy o bezpečnosť dát – zhromažďovanie hlasových záznamov detí sa stretlo s ostrou kritikou rodičov i expertov na kybernetickú bezpečnosť. Po medializovaní rizík bol projekt v roku 2017 úplne stiahnutý.
Mattel zdôrazňuje, že aj pri spolupráci s OpenAI si zachová plnú kontrolu nad svojím duševným vlastníctvom. Umelá inteligencia podľa vedenia firmy nebude využitá iba v samotných hračkách, ale aj interne – pri dizajnovaní nových produktov, tvorbe balení či v marketingu. Riešenia ako ChatGPT Enterprise by mali urýchliť procesy a posilniť konkurencieschopnosť značky.
Právne a etické otázniky
Právnici varujú, že projekt môže naraziť na legislatívne prekážky. Využívanie AI v hračkách by sa mohlo dostať do konfliktu s európskym nariadením GDPR aj americkým zákonom COPPA, ktoré chránia osobné údaje detí. Nie je zatiaľ jasné, ako bude spoločnosť garantovať, že konverzácie nebudú uchovávané alebo použité na ďalšie trénovanie modelov umelej inteligencie.
Mattel sa bráni tým, že cieli na používateľov starších ako 13 rokov. Kritici však upozorňujú, že ani tínedžeri nie sú voči emocionálnym väzbám na digitálne entity odolní. Navyše, vekové obmedzenia nedokážu zabrániť tomu, aby sa k inteligentným Barbie dostali aj mladšie deti – najmä ak budú dostupné v domácnostiach s viacerými súrodencami.
Nová éra alebo nebezpečný experiment?
Projekt AI Barbie tak stojí na hranici medzi inováciou a rizikom. Potenciálne môže priniesť zaujímavé možnosti interakcie, no zároveň otvára otázky týkajúce sa psychického vývoja detí a ochrany súkromia. Skutočnú odpoveď na to, či ide o prelomový krok alebo chybu s vážnymi následkami, dajú až skúsenosti rodičov, reakcie regulátorov a samotná prax po uvedení hračiek na trh.
