Tristoročná pamiatka v bratislavských Rusovciach prešla desaťročiami zanedbania, sporov a nedokončených plánov. Dnes sa mení na reprezentačné sídlo štátu s priestorom aj pre verejnosť. Rekonštrukcia potrvá do roku 2029 a vyžiada si viac než 110 miliónov eur.
Rusovský kaštieľ patrí k najvýraznejším stavbám Bratislavy. Postavený bol v 17. storočí ako letné sídlo rodu Zichyovcov, svoju dnešnú novogotickú podobu získal počas prestavby v rokoch 1841 – 1850 pod vedením grófa Emanuela Zichy-Ferrarisa. Architektúrou pripomína tudorovský sloh, s charakteristickými krídlami a čestným nádvorím.
Jeho dejiny sú pestré: od šľachtického sídla cez chátranie po druhej svetovej vojne, sídlo súboru SĽUK, až po spory s benediktínmi v 90. rokoch. Rekonštrukčné plány sa objavovali už od 70. rokov, no dlhé desaťročia zostávali len na papieri.
Reprezentačné priestory pre štát, park pre verejnosť
Po rokoch stagnácie spustila vláda rekonštrukciu v lete 2023. Cieľ je jasný – zachrániť stavbu a vrátiť jej podobu z polovice 19. storočia, informovala Pravda.
V kaštieli vzniknú pre štátne reprezentačné priestory určené pre oficiálne podujatia, medzinárodné návštevy a stretnutia najvyšších ústavných činiteľov. Pre verejnosť bude prístupná väčšina parku aj čeľadník, kde má vzniknúť reštaurácia, kaviareň a komunitné priestory.
„Kaštieľ má po komplexnej pamiatkovej rekonštrukcii slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej úrovni,“ uviedol Michal Feik z Bratislavského samosprávneho kraja.
Rekonštrukcia za milióny
Prípravné práce odhalili unikátne archeologické nálezy. Odborníci objavili prvý rímsky akvadukt na Slovensku s dĺžkou 38 metrov. Spolu s ním aj šperky, náramky či rímsku peňaženku. Archeológ Erik Hrnčiarik z Trnavskej univerzity dopĺňa, že sa našli aj staršie stopy osídlenia z doby železnej či domy z 11. – 12. storočia. Výskum pokračuje ďalej, keďže pod kaštieľom vzniká aj podzemná garáž.
Za obnovu zodpovedá konzorcium firiem HOCHTIEF SK, HORNEX a Adifex. Cena diela je 110 miliónov eur. Vzhľadom na obrovskú rozlohu a poškodenie stavby pôjde o dlhodobý proces.
Čo sa zrekonštruuje?
- Reštaurátori pracujú na historických maľbách a drevenom obklade v rytierskej sieni a Červenom salóniku.
- Zreštaurované majú byť aj dvere, obklady a stropy, poškodené drevokaznými hubami.
- Do interiéru sa vrátia dobové obrazy, gobelíny a nábytok zapožičaný zo Slovenskej národnej galérie.
Dokončenie sa očakáva až v roku 2029.
Ťažká cesta k obnove
Myšlienka využiť kaštieľ ako reprezentačné sídlo vlády sa objavila už počas vlády Roberta Fica v roku 2012. Odvtedy sa jej postupne chytili aj ďalšie kabineti – Petra Pellegriniho, Igora Matoviča či Eduarda Hegera. Proces však brzdili spory, pandémia, ako aj dlhé verejné obstarávanie. Víťazný uchádzač bol vybraný až v roku 2023 po vyše štyroch rokoch súťaží a námietok. Celý proces sa predlžoval aj pre financovanie – pôvodne sa rátalo s grantmi z Nórska a eurofondmi, no napokon sa hľadali iné zdroje.
Stav budovy bol alarmujúci. „Boli zdegradované nosné konštrukcie, niektoré stropy boli zhnité a do objektu zatekalo,“ uviedol Štefan Baxa z firmy Adifex. Rusovský kaštieľ stojí na mieste, kde sa spomína už v 13. storočí hrad „Uruzwar“. Vlastnil ho aj kráľovský koniar a postupne prechádzal rukami šľachty. Po druhej svetovej vojne stratil využitie a začal chátrať.
V 90. rokoch patril Slovenskej národnej galérii, ktorá plánovala jeho premenenie na obrazáreň. Následne však prešiel pod Správu zariadení Úradu vlády, ktorý ho chcel využívať na diplomatické účely – plán, ktorý sa napokon napĺňa až dnes.
História kaštieľa
História rusovského areálu siaha hlboko do stredoveku. Už v roku 1266 sa spomína hrad „Uruzwar“, ktorý uhorský kráľ Belo IV. daroval Herrandovi Hédervárimu, kráľovskému koniarovi a županovi Trenčianskeho a Mošonského komitátu, informoval portál bratislavaregion.travel.sk. V priebehu 14. storočia boli Rusovce kráľovským majetkom, neskôr dávaným do zálohu ako súčasť panstva Magyaróvár.
Významným medzníkom bol rok 1646, keď sa Rusovce stali sídlom vetvy rodu Zichyovcov. Práve oni sa zaslúžili o postupné prestavby a rozširovanie sídla, ktoré počas troch storočí nadobudlo monumentálnu podobu.
Za rozhodujúcu etapu vo vývoji dnešného objektu sa považuje obdobie rokov 1841 – 1844. Vtedy dal gróf Emanuel Zichy-Ferraris kaštieľ prestavať v duchu novogotiky, populárnej v Európe v polovici 19. storočia. Týmto zásahom získal areál svoju charakteristickú podobu, ktorú si zachoval až dodnes.
Po druhej svetovej vojne zostal kaštieľ bez využitia a začal podliehať rozkrádaniu. Cenná rodová galéria Zichyovcov bola v roku 1952 presunutá na hrad Červený Kameň. V roku 1950 sa novým majiteľom stalo umelecké teleso SĽUK, ktoré tu zriadilo svoje sídlo. Napriek tomu sa o budovu nestaralo dostatočne a chátranie pokračovalo.
Osud kaštieľa sa v priebehu 20. storočia niekoľkokrát menil:
- 1991 – budovu získala Slovenská národná galéria, ktorá plánovala vytvoriť reprezentatívnu obrazáreň.
- 1995 – správu prevzal Úrad vlády SR, ktorý mal zámer vybudovať reprezentačné priestory pre prijímanie a ubytovanie zahraničných návštev.
Ani jeden z projektov sa však nepodarilo dotiahnuť do konca a rekonštrukčné práce ostali stáť.
