Na Slovensku sa čoskoro môže výrazne zjednodušiť spôsob, akým ženy zapisujú svoje priezviská po svadbe. Ministerstvo vnútra pripravuje nový legislatívny návrh, ktorý má odstrániť byrokratické bariéry pri zápise mena bez tradičného prechyľovania, čo ocenia najmä ženy, ktoré sa nechcú viazať na koncovku „-ová“ z rôznych dôvodov – či už ide o zahraničné sobáše, prácu v zahraničí, umelecké profesie alebo estetické preferencie.
Návrh zákona má tiež zjednodušiť celý proces zápisu priezviska a odstrániť zbytočné povolenia od matričných úradov, čím sa zníži administratívna záťaž pre občanov.
Jednoduchší zápis priezviska bez -ová
V súčasnosti si žena môže ponechať priezvisko bez koncovky „-ová“ alebo iných ženských prípon v dvoch prípadoch – ak ide o cudzie meno alebo ak deklaruje inú ako slovenskú národnosť. V ostatných situáciách musí žiadať o povolenie matričný úrad. Nový návrh zákona by mal podmienku inej národnosti vypustiť a celý proces zjednodušiť. Píše o tom portál SME.
Ministerstvo kultúry sa proti návrhu postavilo. Podľa jeho stanoviska by išlo o zásah do štruktúry slovenského jazyka: „Takýto zásah do štruktúry slovenčiny ako jazyka synteticko-flektívneho typu by bol priamym útokom na podstatu slovenského jazyka,“ uviedlo.
Jazykovedkyňa Jaroslava Rusinková však pripomína, že neprechýlené priezviská už v slovenčine existujú a jazyk sa s nimi vyrovnal. „Sú aj iné spôsoby, ako môžeme zviditeľniť rod nositeľky priezviska, napríklad uvádzať priezvisko s krstným menom, funkciou, profesiou, prípadne slovom pani,“ vysvetľuje.
Dlhodobá a opakovaná téma
Podľa odborníkov ide o problém, ktorý sa pravidelne vracia. „Pri prechyľovaní ide o tzv. návratný jazykový problém, keď sa vo verejných diskusiách opätovne vraciame k téme, ktorá nebola v minulosti uspokojivo vyriešená. Ak ju nevyriešime dnes, o desať rokov ju budeme mať na stole opäť,“ hovorí Rusinková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.
Jazykovedný ústav už v minulosti pripustil, že neprechyľovanie nie je v rozpore s jazykom, odporučil však rozlišovať medzi úradným zápisom a používaním priezviska v bežnej komunikácii. Pri zápise do matriky by ženy mali byť poučené, že v niektorých textoch sa ich meno môže objaviť aj v prechýlenej podobe.
Nejasnosti v praxi
Neprechýlené priezviská sa objavujú čoraz čoraz častejšie, najmä medzi ženami vo verejnej sfére – političkami, športovkyňami či umelkyňami. V médiách sa často uvádzajú bez ohľadu na skloňovanie, aj keď oficiálne pravidlá odporúčajú zachovať nesklonnosť iba v nominatíve. „Vo všeobecnosti sa rešpektuje neprechýlená podoba a napríklad v mediálnych textoch môžeme tieto priezviská často nájsť ako nesklonné,“ dodáva Rusinková.
Podľa nej je prirodzené, že sa pri tomto variante objavuje rozkolísanosť. Ide o nový jazykový jav, ktorý ešte hľadá stabilné miesto v komunikácii.
Praktické dôvody a história
Ženy sa rozhodujú pre neprechyľovanie z rôznych dôvodov: pri sobáši alebo práci v zahraničí, v zmiešaných manželstvách, či v umeleckých profesiách, kde je meno aj značkou. Svoju úlohu zohráva aj estetika či snaha neutralizovať rod v prípade nebinárnych identít.
Debaty o prechyľovaní však nie sú nové. Prechyľovanie sa do slovenčiny dostalo v 13.–14. storočí, keď vznikol systém priezvisk. Aj v minulosti sa však objavovali výnimky, napríklad v dôsledku medzietnických vzťahov. Spisovateľka Margita Figuli napríklad používala meno bez prechyľovania ešte predtým, ako sa téma stala predmetom verejných sporov.
Rozdelení odborníci, variantné riešenia
Jazykovedci sa v pohľade na túto otázku nezhodujú. Niektorí zdôrazňujú potrebu zachovať systémové pravidlá jazyka, iní uprednostňujú praktické použitie a komunikáciu. Variantnosť – teda súbežná existencia prechýlených aj neprechýlených podôb – môže byť podľa Rusinkovej cestou, ktorá rešpektuje preferencie jednotlivých žien a pritom zachováva tradíciu.
„Nikto nepovedal, že tým, že momentálne existuje pár nositeliek neprechýleného mena, tak tým prechyľovanie zanikne,“ uzatvára jazykovedkyňa.
