Budúci penzisti sa musia pripraviť na to, že ich príjem bude citeľne nižší než príjem dnešných dôchodcov. Očakáva sa, že do 25 rokov klesnú dôchodky až o štvrtinu. Dve ženy s rovnakou kariérou a príjmami, no s rozdielnym rokom odchodu do dôchodku, môžu dostávať úplne odlišné sumy. Jedna bude mať viac než 860 eur, kým druhá len niečo cez 630 eur.
Za týmto prepadom nie je jedna veľká zmena, ale postupné úpravy v systéme.
Medzi tie najvýraznejšie patrí:
- vyradenie štúdia či evidencie na úrade práce z odpracovaných rokov,
- znižovanie osobného mzdového bodu,
- neskorší odchod žien do dôchodku.
Kľúčovým problémom je však demografia. Slovensko starne a rodí sa čoraz menej detí – vlani ich bolo iba okolo 46-tisíc. Do roku 2040 ubudne v produktívnom veku až tretina populácie. Aktuálne na jedného dôchodcu prispievajú menej než dvaja pracujúci, čo Sociálna poisťovňa nedokáže finančne utiahnuť.
Živnostníci a matky medzi najviac ohrozenými
Najväčší prepad životnej úrovne hrozí samostatne zárobkovo činným osobám. Z približne 350-tisíc živnostníkov si väčšina platí len minimálne odvody. Až 167-tisíc z nich bude mať nárok na dôchodok vo výške 438 eur, čo sotva stačí na základné potreby.
Mnohí podnikatelia síce počas pracovného života zarábajú viac než zamestnanci, no namiesto odkladania a investovania tieto peniaze minú. Ako uviedli peniaze.sk, to spôsobí, že na dôchodku budú odkázaní na minimum. Analytici preto odporúčajú, aby živnostníci časť príjmov pravidelne investovali, inak sa nevyhnú finančným ťažkostiam.
V rizikovej skupine sú aj ženy, najmä tie, ktoré odchádzajú do dôchodku neskôr. Vyšší vek odchodu a dlhšie obdobia mimo trhu práce (napríklad pri starostlivosti o deti) znamenajú nižší výsledný dôchodok.
Investovanie a tretí pilier ako záchrana
Ak sa má budúci penzista vyhnúť životu z minima, nevyhnutnosťou sa stáva sporenie a investovanie. Pravidelné vklady do fondov či ETF dokážu priemerným zhodnotením 7 až 9 percent ročne priniesť stovky tisíc eur. Napríklad pri mesačnej investícii 300 eur môžu úspory po 30 rokoch dosiahnuť 366-tisíc až 550-tisíc eur.
Pre lepšiu predstavu:
- po 10 rokoch investovania môže mať sporiteľ od 52-tisíc do 58-tisíc eur,
- po 20 rokoch už 156-tisíc až 200-tisíc eur,
- po 30 rokoch dokonca vyše 365-tisíc až 549-tisíc eur.
Dôležitý je aj tretí pilier, ktorý Slováci stále využívajú málo. Priemerný príspevok sa pohybuje len okolo 13 eur mesačne. Odborníci však radia vkladať minimálne toľko, koľko prispieva zamestnávateľ, ideálne sumu zdvojnásobiť.
Ďalším problémom je, že mnoho ľudí si drží úspory v hotovosti alebo na bežných účtoch, kde ich znehodnocuje inflácia. Ani investície do nehnuteľností už nemusia byť istotou – klesajúca populácia môže časom stlačiť ceny bytov a domov.
Preto je najrozumnejšie spoľahnúť sa na viacero zdrojov:
- štátny dôchodok,
- súkromné investície,
- doplnkové sporenie,
v niektorých prípadoch aj aktívny príjem v seniorskom veku.
