KDH sa vyhráža protestami pred parlamentom a tým, že v septembri nepodporí koaličnú novelu ústavy o dvoch pohlaviach. Dôvodom je financovanie cirkevných škôl. Vláda schválila tento návrh zákona o financovaní škôl a školských zariadení minulý týždeň . Cirkevné a súkromné školy majú podľa ministra školstva Druckera dostať od štátu o 20 percent menej oproti verejným školám. Ak o peniaze nechcú prísť, musia sa zapojiť do verejnej siete školských obvodov, brať deti zo svojho okolia a dokázať verejný záujem.
„Postavíme sa na odpor, tak ako sme sa postavili v roku 1989 komunistom,“ uviedol na tlačovej konferencii predseda hnutia Milan Majerský. Cirkevné školy majú podľa neho veľký význam pre spoločnosť. „Vláda Roberta Fica diskriminuje deti za ich vieru. Prečo by mali oni dostať menej peňazí na ich vzdelávanie? Veď predsa ich rodičia platia rovnaké dane ako rodičia tých detí, ktoré navštevujú verejné školy,“ poznamenal. Majerský si myslí, že vláda chce týmto návrhom cirkevné školy zrušiť.
KDH nebude podľa Majerského nikdy s týmto návrhom financovania škôl súhlasiť. Cirkevné a súkromné školstvo na Slovensku považuje za výdobytok slobody, fungujú v každej vyspelej krajine.
Od štátu o 20 percent menej
Cirkevné školy majú podľa poslanca Martina Šmilňáka už dnes menej zdrojov ako štátne, aj keď suplujú štát napríklad v inkluzívnom vzdelávaní. „Dlhé roky dostávali menší príspevok na školské obedy, často si musia prenajímať vlastné priestory a pri ich modernizácii sa nemôžu spoliehať na eurofondy,“ priblížil Šmilňák, ktorý bol takmer 20 rokov riaditeľom cirkevných škôl v Bardejove zverejnil Denník N.
Ministerstvo školstva už predtým po prvej kritike KDH urobilo viacero ústupkov, napríklad to, že zmeny nebudú platiť pre stredné školy. Druhou zmenou sú flexibilnejšie možnosti zaradenia do školských obvodov. Ak bude mať neštátna škola vlastný obvod, už týmto deťom nemusí ponúknuť 80 percent svojej kapacity, ale iba 70.
Aj pre extra cirkevné školy menej, o 5 percent
Do návrhu pribudla aj výnimka pre školy, ktoré podporujú žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pracujú s inováciami, poskytujú podporu iným školám a poskytujú vzdelávanie aj iným ako svojim žiakom. Takýmto školám by sa tiež znížil normatív, ale nie o 20, ale o päť percent.
Bývalý minister školstva Ján Horecký aj túto zmenu považuje za neakceptovateľnú. „Škola, ktorá robí nadštandardnú prácu, bude odmenená tým, že jej aj tak znížia normatív o 5 až 10 percent? Je to katastrofálny zákon,“ povedal. Horecký to označil za trest pre školy a pýtal sa, prečo za prácu navyše nedostane škola viac peňazí a prečo sa táto podmienka nevzťahuje aj na verejné školy.
Kritizujú aj návrh pre vysoké školy
Horecký zároveň skritizoval návrh nového vysokoškolského zákona a zákona o zabezpečení kvality na vysokých školách. Niektoré toxické body návrhu zmiernili do kompromisov, no nikto s nimi nie je spokojný, povedal. Zákonu podľa neho chýba jasný hnací motor, ktorý by posunul vysoké školstvo na Slovensku dopredu. „To, čo potrebuje SR v tejto oblasti najviac, je prepojenie medzi výskumom, vzdelávaním a biznisom. V tomto absolútne zaostávame voči iným krajinám EÚ,“ skonštatoval Horecký.
