Donald Trump opäť vyvolal zmätok okolo svojho postoja k vojne na Ukrajine. Hoci sa chváli „dobrými vzťahmi“ s Vladimirom Putinom, varuje pred ekonomickou vojnou proti Moskve. Súčasne skritizoval aj Volodymyra Zelenského, a to napriek tomu, že Kyjev už pred dvoma týždňami pristúpil na prímerie.
Realita je taká, že vôbec nie je jasné, akú stratégiu bývalý a opätovne úradujúci prezident USA v súvislosti s ruskou inváziou napokon zvolí. V Bielom dome síce tvrdí, že chce mier, no jeho vyjadrenia často pôsobia rozporuplne. Informuje o tom portál Pravda.
Od prímeria k vyhrážkam
Trump dlhodobo tlačil na zastavenie vojny, no po augustovom summite s Putinom na Aljaške začal hovoriť o „komplexnej mierovej dohode“. Napriek tomu varoval pred ekonomickou konfrontáciou.
„Chceme to ukončiť. Máme ekonomické sankcie. Nebude to svetová vojna, ale bude to ekonomická vojna. Ekonomická vojna bude zlá a bude zlá pre Rusko, a to nechcem,“ uviedol Trump pre médiá.
Dodajme, že šéf Bieleho domu nešetril ani Kyjev. „Ani Zelenskyj nie je úplne nevinný. Momentálne s ním vychádzam, ale máme oveľa iný vzťah, pretože teraz Ukrajine neplatíme žiadne peniaze,“ vyhlásil.
Sankcie aj voči Ukrajine?
Trump dokonca naznačil, že sankciami by mohol postihnúť aj Kyjev. „S Putinom mám veľmi dobré vzťahy. Ak dokážem zachrániť tisíce ľudí pred smrťou prostredníctvom sankcií proti Rusku, Ukrajine alebo komukoľvek inému, je to dobré,“ dodal bez bližších detailov.
Súčasne dal obom stranám dva týždne, aby si sadli za rokovací stôl, pričom vyjadril želanie vidieť priamu schôdzku Putina a Zelenského. Kritici však pripomínajú, že podobné ultimáta Trump vyslovuje pravidelne a málokto ich berie vážne.
Rokovania o bezpečnostných zárukách
Podľa denníka Financial Times sa však v zákulisí paralelne diskutuje o možných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu v prípade ukončenia vojny. Američania údajne prisľúbili pomoc pri obrane, najmä v oblasti spravodajstva, velenia, riadenia či protivzdušnej obrany.
Nórsky vojenský analytik Hans Petter Midttun je skeptický: „Z môjho pohľadu to nie sú dostatočne dôveryhodné bezpečnostné záruky. Rusku signalizujú, že Západ sa až tak veľmi zapojiť nechce a pripravuje si únikovú stratégiu. A čo je najdôležitejšie, zdá sa, že akékoľvek bezpečnostné záruky majú byť podmienené ruským súhlasom. Ten však Kremeľ nedá.“
Kyjev: Bezpečnosť musí byť právne záväzná
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha potvrdil, že rokovania prebiehajú. „Zopakoval som postoj Ukrajiny, že bezpečnostné záruky musia byť konkrétne, právne záväzné a účinné. Sme pripravení na stretnutia na úrovni lídrov v akýchkoľvek formátoch a kdekoľvek. Moskva si musí uvedomiť, že nemôže donekonečna otáľať,“ zdôraznil.
Sybiha pripomenul, že posilnenie ukrajinskej armády je kľúčové. „Ukrajinská armáda je základom pre akékoľvek záruky, preto je jej maximálne posilnenie našou najvyššou prioritou,“ doplnil.
NATO ako jediná záruka?
Americký expert na Rusko Stephen Blank tvrdí, že samotné bezpečnostné dohody Kyjev neochránia. „Je absolútne jasné, že Kyjev potrebuje silné ozbrojené sily bez ohľadu na to, či Ukrajina vstúpi do NATO, alebo nie. No vzhľadom na Putinovu a ruskú politiku je členstvo v Severoatlantickej aliancii jedinou dôveryhodnou zárukou bezpečnosti Ukrajiny,“ upozornil.
Podľa neho história ukazuje, že akékoľvek iné medzinárodné usporiadanie nedokáže odradiť Moskvu od ďalšej agresie.
