Svet horolezectva prežíva ďalšiu temnú kapitolu, ktorá navždy zostane zapísaná medzi najväčšie tragédie posledných rokov. Na povrch vyplával príbeh ruskej alpinistky Natalje Nagovicynovej (48), ktorej osud sa zlomil v tých najkrutejších podmienkach – na vrchole jednej z najnebezpečnejších hôr planéty, Pobeda Peak (Džengiš Čokusu, Štít víťazstva – 7 439 m n. m.) v kirgizskom Ťan-šane.
Natalja, skúsená a rešpektovaná horolezkyňa, sa stala obeťou súhry okolností, ktoré by nevymyslel ani ten najtemnejší scenárista. Po úspešnom výstupe na samotný vrchol, kde sa spolu s ďalšími horolezcami radovala z dosiahnutého cieľa, prišla drsná realita zostupu. V búrke a pri teplotách hlboko pod mínus 30 stupňov si zlomila nohu. V tej chvíli sa začala tragická séria udalostí, ktorej výsledkom je, že jej telo zostane uväznené na hore minimálne do jari 2026.
Od víťazstva k beznádeji
Skupina piatich horolezcov – traja Rusi, Nemec a Talian – dosiahla vrchol 12. augusta. Radosť však netrvala dlho. Pri zostupe v extrémnych podmienkach si Natalja vážne poranila nohu. Jeden z jej kolegov jej poskytol stan a spacák, aby aspoň na chvíľu prežila mrazivé peklo, a následne sa vybral po pomoc. Horolezci sa ju pokúšali zásobovať vodou a jedlom, no počasie sa zmenilo na nepriateľa. Vietor, sneh a mínusové teploty odrezali Natalju od sveta – nemala vysielačku, neexistoval priamy kontakt.
Do záchrannej akcie sa zapojili jej priatelia a spolulezci: Talian Luca Sinigaglia, Nemec Gunther Siegmund a Rus Roman Mokrinsky. Všetci traja verili, že spoločnými silami dokážu kamarátku zachrániť.
Smrť uprostred boja o život
Pri druhom pokuse o zásobovanie sa situácia zmenila na horor. Luca Sinigaglia skolaboval – postihla ho hypoxia a opuch mozgu. Liek, ktorý mohol zachrániť jeho život, bol paradoxne neďaleko – v batohu pri Natalji. No k nemu sa už nedostal. Luca zomrel priamo v horách, ďaleko od domova, pri snahe zachrániť iného človeka.
O niekoľko dní sa k tragédii pridala ďalšia katastrofa. Dňa 16. augusta sa o pomoc pokúsil vojenský vrtuľník Mi-8. Počasie sa však ukázalo ako neľútostný sudca – stroj havaroval vo výške 4 500 metrov. Štyria záchranári utrpeli zranenia, no to bola v porovnaní s osudom Natalje len slabá náplasť.
Dron o tri dni neskôr potvrdil, že horolezkyňa je stále nažive. Bola to iskierka nádeje, ktorá rýchlo pohasla. Počasie znemožnilo ďalší pozemný pokus a jedinou poslednou šancou bol privolaný špeciálny Eurocopter so skúsenou talianskou posádkou. Ten však nakoniec nikdy nedostal šancu vzlietnuť. „Misia bola oficiálne ukončená, telo na hore zostane minimálne do jari 2026,“ oznámil šéf základného tábora Dmitrij Grekov.
Organizácia celej akcie vyvolala búrlivú diskusiu. Ruská horolezecká federácia neskrývala hnev: podľa nej sa už od tretieho dňa mal povolať Eurocopter a nasadenie Mi-8 označila za nezmyselné a zbytočne riskantné. V komunite horolezcov sa ozývajú hlasy, že zlé rozhodnutia stáli život nielen Natalju, ale aj Luku Sinigagliu. „Horolezectvo je o odvahe, ale aj o správnych rozhodnutiach. Tu zlyhalo to druhé,“ komentujú mnohí.
Príbeh Natalje je o to tragickejší, že smrť a bolesť poznala už skôr. V roku 2021 jej manžel Sergej dostal mozgovú príhodu vo výške 7 000 metrov na hore Chán-Tengri. Natalja sa rozhodla neopustiť jeho bok a zostala pri ňom až do jeho posledného dychu. O rok neskôr sa na vrchol vrátila – nie už kvôli sebe, ale aby tam umiestnila pamätnú tabuľu na jeho počesť. Jej blízka priateľka Lija Popovová prezradila: „Celý rok bola posadnutá myšlienkou zdolať piatu sedemtisícovku a získať odznak Snehového leoparda.“ Žiaľ, túto výzvu zaplatila tým najcennejším – vlastným životom.
Hora, ktorá si berie duše
Pobeda Peak nie je obyčajná hora. Horolezci ju prezývajú „hora smrti“, pretože si opakovane vyžiadala životy tých, ktorí ju chceli pokoriť. Teraz sa k nim pridala aj Natalja Nagovicynová – žena, ktorá bola pripravená obetovať všetko, aby splnila svoj sen. Jej telo, rovnako ako spomienka na ňu, zostane ešte dlho uväznené v tieni hory, ktorá sa neľútostne pýši svojou krutosťou.
