Medzinárodní odborníci na geopolitiku upozorňujú, že globálna situácia je čoraz napätejšia a hrozí vznik viacerých ozbrojených stretov, ktoré by mohli zásadne zmeniť rozloženie síl na svetovej mape. Po vojne na Ukrajine a prebiehajúcom konflikte v Pásme Gazy sa pozornosť presúva k ďalším regiónom, kde rastie riziko eskalácie.
Podľa amerického portálu Politico patria medzi najkritickejšie body nasledujúce obdobie: India verzus Pakistan, napätie medzi Čínou a Taiwanom, hrozby voči pobaltským štátom, spory medzi Indiou a Čínou a situácia na kórejskom polostrove.
India a Pakistan
Začiatkom tohto roka sa tieto dve tradične znepriatelené krajiny opäť dostali na pokraj otvorenej vojny. India podnikla raketový útok na územie Pakistanu s tvrdením, že išlo o zásah proti teroristickým skupinám. Pakistan to označil za útok na civilistov a reagoval protiúderom. Niekoľko dní hrozilo, že sa z lokálneho konfliktu stane rozsiahle vojenské stretnutie dvoch jadrových mocností, napokon však obe strany pristúpili na dočasné prímerie. Napätie však pretrváva a oblasť Kašmíru zostáva potenciálnou rozbuškou s celosvetovým dosahom.

Čína a Taiwan
Peking pod vedením Si Ťin-pchinga dlhodobo posilňuje armádu a pripravuje ju na možné prevzatie Taiwanu. Vojenské cvičenia a masívne investície do zbrojenia sú signálom, že Čína ostrov nepovažuje za nezávislý. Obyvatelia Taiwanu si riziko uvedomujú, no mnohí ostávajú pokojní. Jeden z miestnych, Ben, v rozhovore pre BBC uviedol, že ak by sa Čína rozhodla zaútočiť, urobila by to už dávno. Spojené štáty pritom opakovane deklarovali pripravenosť reagovať v prípade útoku na ostrov.

Pobaltie, možná ruská skúška NATO
Litva, Lotyšsko a Estónsko sú ďalším možným bodom napätia. Hoci ide o malé štáty s obmedzenými ozbrojenými silami, od roku 2014 sú súčasťou NATO. Podľa analytikov by Rusko, ak by chcelo preveriť odhodlanie Západu, mohlo siahnuť po sérii hybridných operácií, namiesto priamej invázie. Otázkou zostáva, či by prezident USA Donald Trump riskoval eskaláciu s jadrovou mocnosťou pre obranu Vilniusu či Rigy. Ruské možnosti však oslabuje dlhodobý konflikt na Ukrajine, ktorý už Moskvu pripravil o značné vojenské kapacity.

India a Čína
Vzťahy medzi Indiou a Čínou sú zaťažené historickými spormi o hranice, ktoré sa naplno prejavili už v 60. rokoch minulého storočia. Dodnes chýbajú mechanizmy, ktoré by zabránili náhodnej eskalácii, no odborníci predpokladajú, že veľký konflikt je málo pravdepodobný. Bývalý americký analytik Christopher Clary pripomenul, že otvorená vojna dvoch ekonomických gigantov by znamenala katastrofu pre obe krajiny.
Kórejský polostrov

Formálne neukončená kórejská vojna trvá už desaťročia a demilitarizovaná zóna je jedným z najstráženejších území planéty. Napätie živí nepredvídateľná politika Pchjongjangu, ktorý podľa odhadov vlastní jadrové zbrane. Zároveň však krajina Kim Čong-una čelí hospodárskemu úpadku a nedostatku potravín, čo spochybňuje jej schopnosť viesť rozsiahlu vojnu. Bývalá predstaviteľka Pentagonu Evelyn Farkasová uviedla, že súčasný režim nemá dôvody otvárať veľký konflikt.