Európsky automobilový priemysel sa dostáva na hranicu možného. Najväčší výrobcovia varujú, že prísne emisné ciele, vrátane zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035, sú v dnešnej realite nesplniteľné. Slovensko ako automobilová veľmoc sa pritom môže ocitnúť medzi najväčšími porazenými.
V zákulisí bruselskej politiky prebieha tvrdý boj. Kým jedna časť priemyslu volá po úprave emisných pravidiel a väčšej technologickej flexibilite, iní hráči trvajú na tom, že Európa nesmie ustúpiť z nastaveného smeru. Už v polovici septembra majú automobiloví lídri predstúpiť pred Ursulu von der Leyen a výsledok rokovaní môže zásadne určiť budúcnosť celého odvetvia. Informuje o tom portál Autoviny.
Tlak na výrobcov: list do Bruselu
Najvyšší predstavitelia automobiliek poslali predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen spoločný list, pod ktorý sa podpísali šéfovia kľúčových združení a firiem, vrátane Ola Källeniusa (Mercedes-Benz) či Matthiasa Zinka (Schaeffler AG).
V liste upozorňujú, že prísne nastavené pravidlá nereflektujú realitu trhu a môžu ohroziť nielen konkurencieschopnosť, ale aj státisíce pracovných miest. Odhady hovoria, že automobilky by v prípade nesplnenia emisných limitov museli zaplatiť pokuty vo výške až 16 miliárd eur – peniaze, ktoré by im chýbali na investície do transformácie.
Prečo sú ciele podľa priemyslu nereálne?
Hlavným problémom je pomalší rozvoj elektromobility, než sa očakávalo. Výrobcovia investovali miliardy do vývoja, no brzdia ich faktory, ktoré nemajú vo vlastných rukách:
- Slabá infraštruktúra – sieť nabíjačiek rastie pomaly a nerovnomerne.
- Závislosť od Ázie – európske značky sú odkázané na batérie z Číny.
- Vysoké ceny – drahé vstupy a energie robia elektromobily pre bežných zákazníkov menej dostupnými.
- Chýbajúca stratégia EÚ – podľa výrobcov klimatická politika nemá oporu v premyslenej priemyselnej politike.
Výrobcovia zdôrazňujú, že nechcú zrušenie klimatických cieľov, ale ich prehodnotenie. Volajú po tzv. technologickej neutralite, teda aby mali pri dekarbonizácii priestor aj iné riešenia, ako sú plug-in hybridy, efektívne spaľovacie motory, vodík či syntetické palivá.
Slovensko by zasiahla vlna prepúšťania
V krajine, kde automobilky tvoria kľúčovú časť hospodárstva a zamestnávajú desaťtisíce ľudí, by umelé obmedzenie výroby malo dramatické následky. Ak by výrobcovia museli znižovať produkciu spaľovacích áut, znamenalo by to zatváranie fabrík a masívne prepúšťanie.
Práve Slovensko, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete, by tak patrilo medzi najviac zasiahnuté štáty.
Nesúhlasná strana: bez kompromisov
Opačný tábor tvoria firmy ako Volvo Cars, Polestar, technologický gigant Uber či energetická spoločnosť Iberdrola. Spolu s ďalšími viac ako 50 firmami žiadajú, aby EÚ nepoľavila zo svojich cieľov. Tvrdia, že práve pevne stanovený rok 2035 dáva investorom istotu a smer. Podľa nich by sa diskusia nemala sústrediť na zmenu pravidiel, ale na to, ako urýchliť budovanie infraštruktúry a rozvoj európskej výroby batérií.
Kľúčové rokovanie
Budúcnosť európskeho automobilového priemyslu sa tak ocitla na rázcestí. O dva týždne sa v Bruseli stretnú lídri automobiliek s Ursulou von der Leyen. Výsledok ich dialógu rozhodne nielen o podobe zelenej transformácie, ale aj o tom, či si Slovensko dokáže udržať status automobilovej veľmoci alebo bude patriť medzi najväčších porazených európskej klimatickej politiky.
