Kosti sú základným stavebným prvkom ľudského tela. Poskytujú nám oporu, chránia vnútorné orgány, umožňujú pohyb a zároveň produkujú životne dôležité krvinky. Hoci sa môžu zdať ako nemenné a tvrdé, v skutočnosti ide o živé tkanivo, ktoré sa počas celého života neustále obnovuje. Poďme sa pozrieť, čo všetko o kostiach potrebujete vedieť – od ich funkcie a zloženia až po ochorenia a prevenciu.
Kosti tvoria pevnú oporu tela, podobne ako nosná konštrukcia domu. Udržiavajú tvar postavy, umožňujú pohyb a zároveň poskytujú priestor pre uchytenie svalov, šliach či väzov. Okrem toho chránia životne dôležité orgány – napríklad lebka obklopuje mozog a hrudný kôš chráni srdce a pľúca.
Hoci sa kosti javia ako statické, sú stále v procese obnovy. Špeciálne bunky – osteoblasty a osteoklasty – zabezpečujú, aby staré kostné tkanivo ustupovalo novému. Vnútri kostí sa nachádza dreň, kde vznikajú červené krvinky (prenášajú kyslík), biele krvinky (bojujú proti infekciám) a krvné doštičky (zodpovedné za zrážanie krvi).
Kostra človeka – koľko kostí máme?
- Dospelý človek má 206 až 213 kostí.
- Novorodenec prichádza na svet s približne 270 kosťami, ktoré sa postupne zrastajú.
- Počet kostí sa môže líšiť v závislosti od rozdielov v stavbe tela – niektorí ľudia majú viac rebier alebo menej stavcov.
Druhy kostí podľa tvaru
- Dlhé kosti – napr. stehenná kosť (najdlhšia a najsilnejšia v tele).
- Krátke kosti – v zápästí a členku.
- Ploché kosti – lebka, rebrá či kľúčna kosť.
- Sezamovité kosti – zabudované priamo v šľachách, napríklad jabĺčko (patela).
Z čoho sú kosti tvorené?
Kostné tkanivo pozostáva z buniek a proteínov. Kôra (kortex) – tvrdá vonkajšia vrstva. Špongiózna kosť – vnútorná, menej hustá, obsahuje dreň.
Zlomeniny
Kosti sa môžu zlomiť pri pádoch, úrazoch či športových aktivitách. Liečba závisí od závažnosti – od sadry až po chirurgický zákrok.
Osteoporóza
Tiché ochorenie, pri ktorom sa kosti stenčujú a slabnú. Najviac ohrozuje ženy a seniorov nad 65 rokov. Často sa zistí až po prvej zlomenine. Prevenciou je pohyb, dostatok vápnika, vitamínu D a pravidelné vyšetrenia hustoty kostí.
Ako sa starať o zdravie kostí?
Dbajte na pestrú stravu bohatú na vápnik a vitamín D. Cvičte pravidelne, najmä záťažové aktivity (chôdza, beh, silový tréning). Dodržiavajte bezpečnostné opatrenia – používajte ochranné pomôcky pri športe, doma nelezte na stoličky či stoly, noste vhodnú obuv. Starší ľudia môžu využiť palicu alebo chodítko, aby sa predišlo pádom.
Zaujímavosti o kostiach
- Najdlhšia a najsilnejšia kosť – stehenná kosť, ktorá unesie až 30-násobok hmotnosti tela.
- Najmenšie kosti – tri drobné kostičky v uchu (kladivko, nákovka, strmienok), ktoré umožňujú počuť zvuky.
- Neustále sa obnovujú – ľudská kostra sa úplne „vymení“ približne každých 10 rokov, pretože staré kostné bunky odumierajú a nahrádzajú ich nové
- Kosti sú plné krvi – hoci pôsobia pevne a neživo, kosti sú prekrvené a obsahujú kostnú dreň, ktorá produkuje červené a biele krvinky aj krvné doštičky
- Kosti sú rezonančné – okrem toho, že nesú telo, prenášajú aj vibrácie. Preto počujeme svoj hlas „ináč“ zvnútra hlavy – cez vedenie kostí
- Dieťa má viac kostí ako dospelý – novorodenec ich má okolo 300, no počas rastu sa mnohé spoja a výsledná dospelá kostra má 206 kostí
- Nie všetky kosti sú spojené kĺbmi – niektoré, ako lebkové švy, sú pevne zrastené a neumožňujú žiaden pohyb
- Kosti sa menia podľa záťaže – ak cvičíš alebo nosíš ťažké veci, kosti sa zosilnia. Naopak, pri dlhodobom odpočinku alebo nehybnosti rednú
- Majú „pamäť“ zranenia – zlomená kosť po zahojení zostane často pevnejšia v mieste zlomeniny – aspoň dočasne
Zdroje:
