INCIDENT von der Leyenovej so ZABLOKOVANÝM lietadlom: Čo na to EURÓPA?

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ilustračné foto. Zdroj: TASR/AP, freepik/Svitlana Hulko, oundum101
Reklama

Pri lete šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej do bulharského Plovdivu 31. augusta došlo k vážnemu incidentu – piloti stratili satelitný signál GPS a museli sa spoľahnúť na papierové mapy. Podľa bulharských úradov za tým stálo rušenie zo strany Ruska.

Ako o tom prvý informoval denník Financial Times, lietadlo bolo nútené hodinu krúžiť nad letiskom. Píše Pravda.

Reakcie Bruselu a otázka úmyslu

Európska komisia incident potvrdila. Hovorkyňa Arianna Podestàová pre Guardian uviedla: „Od bulharských úradov sme dostali informácie, že majú podozrenie, že to bolo spôsobené očividným zasahovaním Ruska. Samozrejme, sme si vedomí vyhrážok a zastrašovania, ktoré sú pravidelnou súčasťou nepriateľského správania Ruska, a sme na ne zvyknutí.“

Nie je však jasné, či Moskva cielene útočila na von der Leyenovú, alebo išlo o náhodu. „Na to bude najlepšie sa spýtať Rusov,“ dodala Podestàová.

EK medzitým oznámila, že zavedie sankcie voči spoločnostiam vyrábajúcim technológie, ktoré umožňujú blokovanie navigačných systémov.

Nebezpečné rušenie GPS a hybridná vojna

Profesor Bart Schuurman z Leidenskej univerzity upozornil, že takéto rušenie môže byť „niečo medzi nepríjemnosťou a skutočným nebezpečenstvom“. Piloti síce disponujú aj inými navigačnými možnosťami, no zasahovanie do letovej bezpečnosti je podľa neho „veľmi nebezpečná hra“.

Podľa Guardianu zaznamenalo Poľsko v januári 2025 až 2732 prípadov rušenia GPS, Litva 1185. V marci 2024 sa problémy objavili aj pri lete britského ministra obrany Granta Shappsa nad Kaliningradom.

Tieto aktivity sú súčasťou hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti Západu. Schuurman pripomenul, že počet ruských sabotážnych operácií v Európe od invázie na Ukrajinu stúpa – z 6 prípadov v roku 2022 na 44 vlani.

Ako môže reagovať Európska únia

Napriek vážnosti incidentu analytici nepredpokladajú, že by EÚ podnikla okamžité odvetné kroky. Taliansky expert Lorenzo Nannetti vysvetlil, že teoreticky by prichádzali do úvahy aj kybernetické protiútoky, no to by si vyžadovalo zapojenie NATO a hrozilo by, že Rusko odpovie.

„Myslím si, že prevládne politický konsenzus nerobiť nič. To je najbezpečnejšia reakcia. Najlepším postupom by však bolo, keby sme ešte výraznejšie podporovali Ukrajinu a obnovili naše bojové schopnosti,“ uviedol Nannetti pre Pravdu.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark (VIDEO)
Najčítanejšie v kategórii Spravodajstvo